Najlepšie riešenie je neriešiť..(Stalky)

Feel like.. part 3

9. ledna 2011 v 0:57 | Mrs.Lenusqa Wayofil |  Story
Ahojte :) Je týždeň po Novom roku a ja som rada, že je to tak málo, že som sa sem bola schopná dokopať :P. Tak som si pomyslela, že by som mohla hodiť aj tretiu časť story Feel like.. Premýšľam, že napíšem nejaký Frerard alebo podobne, ale na to potrebujem čas a inšpiráciu. Možno sa čosi pošťastí v škole :). Tak teda príjemné čítanie, hádam nájdem aj zopár pozitívnych komentárov :))



banner



Na autobusovú zastávku som šla spolu s Nelou a Mishou. Po Meggie prišla sestra autom a Sonya mala ešte doučovanie z biológie.

"Mike je super," povedala len tak mimochodom Nela a pozrela na mňa.
"Hej? Fajn."
"Teba to absolútne nezaujíma?"
"Nela dnes naozaj nemám náladu počúvať klebety o nejakom novom chalanovi v našej triede. Zhovárali ste sa? Fajn. Povedala si že je v pohode, okej, verím ti. Som fakt unavená a aj dosť hladná nakoľko to čo bolo na obed chutilo všelijako, len nie ako špagety. Nie je tu poriadne ani deň a už o ňom hovorí pomaly celá škola."
"Prepáč."
"Nechcem byť hnusná ale všetci sa tvárite, akoby bol nejaká rocková hviezda alebo čosi také. Je to nový spolužiak, fajn. Ale ja sa nebudem tváriť, že ma zaujíma, keď ho ani riadne nepoznám." Nela mierne sklamane prikývla a ja som ju povzbudivo pohladila po pleci.
"Určite si rada vypočujem nové info ale nie dnes, okej? Cez víkend dáme babskú jazdu, môže byť?" Nela prikývla a Misha na ktorú som tiež pozrela sa usmiala.
"Zajtra sa dohodneme a potom obehneme aj nejaké obchody."
"To je skvelý nápad nakoľko neviem, čo si nabudúci piatok oblečiem," povedala Misha a ja som sa zasmiala.
"Koľko ľudí vlastne Meggie pozýva?" opýtala sa Nela keď sme už sedeli v autobuse.
"Neviem. Hovorila že by tam malo byť okolo tridsať ľudí."
"Na domácu žúrku slušné."
"To hej, že fotrovci idú na víkend na nejakú služobnú cestu a jej sestra ide na chatu."
"A budú tam aj ľudia z vyššieho ročníka?"
"To neviem, možno pozve zopár ľudí z dvanástky."
"No aspoň niečo."
"A toho nového pozve?" opýtala sa Misha a Nela pokrčila plecami.
"Neviem, ešte mi nehovorila. Ona sa s ním myslím ešte ani nerozprávala."
"Nie, ona nie. Dnes mi to vravela na obede."
"Okej ľudia, tak ja padám. Zajtra ráno."
"Maj sa." Misha vystúpila na tretej zastávke a my s Nelou sme kecali ďalej.
"A ani výzorovo sa ti nepáči?" zabrdla opäť Nela, načo som si len povzdychla.
"Nie je zlý. Páčia sa mi jeho vlasy."
"A mne jeho strojček," povedala, načo som na ňu už pozrela.
"Nosí strojček?"
"Hej. Strieborný. Vyzerá to chutne."
"Tak to som si vážne nevšimla."
"Vidíš? Mala by si si viac všímať ľudí okolo seba."
"Hahaha."
"No neironizuj a poď. Vystupujeme." Nebývali sme úplne vedľa seba, Nela šla ešte asi desať minút pešo, zatiaľ čo ja som musela ísť ešte na jeden autobus, ktorý mal zastávku o ulicu ďalej. Na rohu pri pekárni sme sa rozlúčili a obe sme sa pobrali svojou cestou.

Keď som prišla domov, byt bol prázdny. Mama bola ešte v robote, pracovala v banke. Pracovnú dobu mala od rána od deviatej do večera do siedmej a tak som mala ešte viac ako tri hodiny len sama pre seba. Tašku som hodila do izby a šla som sa pozrieť do chladničky, kde som našla cestoviny so syrom zo včerajška. Tieto však aspoň vyzerali ako cestoviny a boli jedlé. Sadla som si s nimi teda k telke a tam som strávila zhruba pol hodinku. Potom som šla do izby, zapla notebook a kým naskočil, prezliekla som sa do domáceho oblečenia. Automaticky som otvorila facebook, pozrela som aktualizácie a nové správy. Keďže tam nič zaujímavé nebolo, vypla som sa z chatu a vytiahla som si knihy. Na úlohu z chémie som mala dokončiť poznámky o znovu preberanej Mendelejevovej sústave prvkov a z matiky vypočítať 20 príkladov, nad ktorými som potom sedela až do pol šiestej. Takže som bola rada, že som si v prvom rade spravila tú chémiu nakoľko som predpokladala, že cez matiku sa neprelúskam behom piatich minút. No a ešte som sa musela učiť na ruštinu, na ktorej sme mali na ďalší deň písať diktát. Takže čas ktorý som plánovala stráviť nad knihami sa z pol hodiny predĺžil až do siedmej, kedy som to už ale vzdala a opäť som zapla chat na facebooku.
"Zlato! Som doma!"
"Ahoj mami!" zakričala som jej naspäť, no neodtrhla som oči od notebooku. Prezerala som si známky na internete a v tej chvíli mama vošla do izby.
"Ako v škole?"
"V pohode."
"Jedla si?"
"Tie cestoviny. Ideš variť?"
"Chceš vyprážanú rybu?"
"Filé?"
"Hej."
"Tak to si dám. Upečieš mi zemiaky?"
"Pozri sa ako vyzeráš."
"Mamii.."
"No dobre teda. Naučená si?"
"Hej som. Zajtra máme diktát z ruštiny."
"Mohla by si dostať áčko."
"Viem to."
"No len aby. Dobre, idem sa prezliecť a pôjdem sa do toho pustiť. Choď prosím ťa zatiaľ zapnúť práčku."
"Idem."
"Ale ešte dneska."
"Áno, hneď som tam." Zavrela dvere a ja som potom zatvorila školskú stránku. Vzala som si špinavé veci zo stoličky a šla som ich dať do práčky, ktorú som následne zapla. Mame príprava večere netrvala dlho, už o ôsmej sme boli obe najedené a sedeli sme pred telkou.
"Počula som, že vám do ročníka pribudol nový chlapec," povedala mama počas reklamy a ja som si povzdychla.
"Áno. Odkiaľ to vieš?"
"Od pani Mondeovej. Dnes bola zaplatiť účet a spomenula to."
"Aha. Misha jej to už asi stihla povedať."
"A aký je?"
"Ja neviem. Ešte som sa s ním nerozprávala."
"A vieš aspoň ako sa volá?"
"Michael. Michael Keen."
"A ako je možné, že toho o ňom viac nevieš?"
"Mami ja nie som Anya aby som si zisťovala dopodrobna informácie o nových spolužiakoch alebo študentoch na našej škole. Jednoducho s nami chodí do školy a hotovo."
"No dobre, dobre, veď sa hneď nemusíš rozčuľovať."
"Nerozčuľujem sa, len mi začína pekne liezť na nervy, že ho všetci rozoberajú. Ako keby to bola nejaká slávna filmová hviezda."
"Tak ja už nič nepoviem." Len som si povzdychla a vstala som.
"Kam ideš?"
"Do sprchy. Musím si umyť vlasy."
"Tak fajn." Šla som do sprchy a tam som strávila dobrú pol hodinku. Milovala som horúcu vodu ktorá mi zaháňala všetky nepotrebné myšlienky a ja som sa dokázala aspoň na chvíľu uvoľniť. Po sprche som si ešte umyla zuby a natrela si tvár a ruky krémom a potom som si šla vziať pohár džúsu. Skôr ako som sa zavrela v izbe som sa ešte zastavila v obývačke.
"Mami, Meggie robí budúci týždeň párty u nej doma, dúfam že tam môžem ísť."
"To sa ešte uvidí."
"Potrebujem to vedieť aby som sa s babami mohla dohodnúť, či s nimi cez víkend pôjdem nakupovať."
"Koľko ma to zase bude stáť?"
"Kriste mami."
"Dobre, dobre. Dúfam ale, že to nebude nejaká obrovská žúrka plná alkoholu a drog."
"Iste, privedieme si tam celý drogový kartel."
"Lucy."
"Bože mami srandujem."
"Tak s takýmito vtipmi na mňa láskavo nechoď."
"Dobrú noc," povedala som a radšej som sa pobrala do svojej izby. Moja mama dokázala byť niekedy fakt mimo. Na facebooku som však už dlho nesedela, Meggie ani Sonya tam neboli, Nela telefonovala cez skype so svojim ázijským miláčikom no a Misha bola rovnako unavená ako ja, takže sme si išli obe naraz ľahnúť tesne po desiatej. Keď som sa šuchla pod teplý paplón a dala som sa do tej správnej polohy, opäť som raz v duchu chválila človeka, ktorý vymyslel posteľ. Tá bola totiž mojim najlepším neživým štvornohým priateľom.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kett * Kett * | Web | 9. ledna 2011 v 1:06 | Reagovat

Líbí se mi tady :P ♥

2 Eimi Tsukiyama Eimi Tsukiyama | Web | 21. ledna 2011 v 7:06 | Reagovat

[1]: Mně taky :D:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama