Najlepšie riešenie je neriešiť..(Stalky)

Osudová chyba...

25. dubna 2009 v 23:49 | Barčinka |  Jednorázovky
Takže,slúbila som jednorázovku od mojej kamošky Barčinky.Toto nie je tá jej prvá,usúdili sme že tá je trochu krátka a tak napísala druhú,dlhšiu...Dávam vám ju sem,ale upozorňujem dopredu,zoberte si prášky proti depresiám!!!Myslela som,že ju prizabijem,keď som si to prečítala...Je to ozaj nádherné,len keby to malo trošku iný koniec,tak by to bolo úplne dokonalé...Ale na to,že je to ešte len jej druhá,je skvelá!!!!Mne sa páči strašne moc,pekne ma to aj rozplakalo,ale tak no...No,nejdem to už obkecávať,proste si to prečítajte,a pls komenáriky,nie pre mňa,ale pre Barčinku...:)




Keď nám skončila posledná hodina, namiesto toho aby som sa ponáhlal na autobus s Mikeym som zamieril opačným smerom-k parku. Mal som sa tam ako skoro každý deň stretnúť s Frankom. Vždy sa stretneme v parku-tam sme sa stretli aj prvýkrát. Keď som teraz prišiel, Frank tam už bol-presne o druhej ako vždy. Práve dojedol čokoládový donut a na privítanie mi vrisol čokoládový bozk. Potom sa odtiahol a pozrel sa mi hlboko do očí. A aj ja som ho hltal pohľadom. "Ahoj," zamrmlal a ja som odzdravil: "Ahoj." Frankie sa pohol smerom k lavičke a ja som ho nasledoval. Sadli sme si a ja som si oprel hlavu o jeho rameno. "Frankie?" "Hm?" "Milujem ťa." "Aj ja teba," povedal a položil mi ruku na rameno. Dosť dlho sme ešte takto sedeli a potom som si uvedomil, že je pol štvrtej, vstal som, že ideme domov, lebo som nikomu nepovedal kde som a Mikey by bol zase urazený. Vtom ma Frank chytil za ruku. "Nie, nechoď ešte." Aj on sa postavil a pritom ma ešte stále držal ta ruku. "Gee? Poď ma odprevadiť domov." Povedal a ja som šiel za ním. Celou cestou sme sa držali za ruky. Pred jeho domom sme sa pobozkali, akože na rozlúčku, ale keď otvoril dvere, vtiahol ma dnu so sebou. Zhodil na zem školskú tašku a ja som urobil to isté. Išli sme do jeho izby, keď ma zrazu začal bozkávať. Najprv som bol trochu zaskočený, keď mi začal vyzliekať bundu a potom aj sebe. Nakoniec sme skončili v jeho posteli hore a skoro aj dole bez. Bozkával ma najprv na ústa, ale pomaly sa posúval čoraz nižšie. Zrazu sa v zámke ozval štrkot kľúčov a hlasy Frankieho rodičov. "Ahoj Frank!" zakričal jeho otec. "Neveril by si, kto je tu!" Frank sa strhol. "Do riti!" Niekto už šiel hore po schodoch. Rýchlo sme sa od seba odtrhli a začali sme sa obliekať, ale nestihli sme to. Zrazu sa otvorili dvere a stála v nich Jamia. Keď uvidela Franka len v trenkách a tričku a mňa ako si naťahujem trenky, zhíkla. Vyhŕkli jej slzy z očí a utekala dole schodami. Potom sme počuli len tresknutie dverí. Obaja sme boli moc šoknutí na to, aby sme mohli niečo povedať alebo urobiť. Prvý sa prebral Frank a začal sa obliekať. Chvíľu som naňho čumel a potom som sa obliekol aj ja-bez slova. Keď som bol oblečený, povedal som si že je čas vypariť sa."Ahoj Frankie," povedal som a otočil som sa na odchod. Nepovedal ani slovo. Potichu som zičiel dolu schodami, zobral som si tašku a už som bol na odchode, keď ma stopol Frankov otec. "Gerard, chlapče ty si tu?" "Dobrý pán Iero." "Frank je vo svojej izbe, však?" "Hej." "A nevieš, kam išla Jamia? Dievča pojašené, ani nepozdravila a vybehla von z domu." "Neviem čo sa jej mohlo stať..." Zamrmlal som a v hrdle mi vyschlo, keď som si na to spomenul. "Dovi," zamrmlal som na odchod. Musel som odtial rýchlo vypadnúť. Čo ak to Jamia niekomu povie? Niežeby som sa za Frank hanbil, ale čo ak sa to dozvie celá škola? Jamia to možno niekomu vytára... Takéto myšlienky ma prenasledovali celú noc. Na druhý deň bol Frank v škole divný... Vôbec sa so mnou nebavil, ani s nikým iným. Celý deň bol iba s Jamou. "Mmm... Frank, môžeme sa porozprávať?" Frank ku mne pristúpil. "Jam, počkáš na mňa v jedálni?" Na chvíľu sa zamyslela. "Tak... Dobre." Keď odišla, Frank ku mne ešte viac pristúpil a mne sa rozbúchalo srdce. Stál tam dokonalý ako vždy, ofina mu padala do očí-jednoducho neodolateľný. V tvári mal netrpezlivý výraz a to ma prebralo zo snívania. "Frankie čo sa deje?" "Čo, nič." "Frankie, viem že Jamia je oficiálne tvoje dievča, ale prečo sa so mnou vôbec nebavíš? Ani mi nedvíhaš telefón." "Vieš Gee, to čo sa včera stalo, no... Ja som si to uvedomil, že to nechcem takto, stále musíme dávať pozor, aby nás niekto nevidel spolu, aby nás neprichytili, keď sa bozkávame... Gee, chodenie s tebou bola... Bola to chyba... Milujem Jamiu." A odišiel. Chyba??? Tak to si myslí? Dal som mu všetko, miloval som ho... NIE! Toto mi nemôže spraviť! Boli sme spolu už vyše roka a všetko bolo fajn a on mi teraz povie, že to bola chyba! To nie... Nemôže... On je celý môj život...

O 2 mesiace

Robil som všetko pre to, aby som na Franka zabudol, no nešlo to. Miloval som ho stále rovnako ako predtým. Nezdalo sa, žeby to isté platilo aj pri ňom. Stále sa premával po škole s Jamou a bavil sa s tými, o ktorých predtým hovoril že ich nemôže ani cítiť a zdalo sa, že je šťastný. Šťastný. To sa o mne nedá povedať. Vlasy mám mastné, neučesané, pod očami kruhy a na sebe mám vyťahané tričko a čierne gate, ktoré sú už také špinavé, že vôbec nevyzerajú čierne. Ale prečo by som mal vyzerať takto kvôli Frankovi? On je šťastný, obľúbený, vyzerá dobre... Tak prečo ja nie? Lebo nie je šťastný so mnou, ale s Jamou. Nebaví sa so mnou, ale s ostatnými, nemiluje ma. Všetky tie jeho reči, že ma má rád, nikdy ma neopustí... Boli to klamstvá ktorými ma oblboval taký dlhý čas... Ale ja som ho stále miloval. Uvažoval som aj o samovražde, ale myšlienky som rýchlo zahnal, keď som si spomenul na všetkých ľudí, ktorým na mne záleží. Veľa ich teda neni... Keď som si pomyslel, že dnes zase uvidím jeho tvár... Ach Frank... Cestou do školy v autobuse vedľa Mikeyho som myslel celý čas na Franka. Myslím, že Mikey začína mať o mňa veľké obavy, ale to aj ja. Odkedy sme sa s Frankom rozišli, niekedy sa rozprávam sám so sebou... Keď som vystúpil z autobusu, stále som myslel na Frankieho a asi som mal v očiach taký zasnený výraz, lebo Mikey mi povedal: "Hej Gerard, zobuď sa!" a potom sme sa rozišli každý svojou cestou. Moc som nedával pozor kade idem, lebo pri schodoch som vrazil do nejakej baby. "Sorry... Nevidel som ťa," zamrmla som. "To nič, ani ja som veľmi nedávala pozor kade idem. Som Jessica, som tu nová. Prisťahovali sme sa z Detroitu." "Som Gerard a nie som si istý, či by si sa mala baviť zrovna so mnou. Tam sú roztlieskavačky." "Nie, ja tie kravy neznášam a ty si mi celkom sympatický. Neprevedieš ma po škole?" "Dobre, a si si naozaj istá, že chceš aby ťa videli so mnou?" "100%-ne." "Do akej triedy budeš chodiť?" "Do 3. C. A ty?" "3. B." Celý deň som bol s Jessicou, odprevádzal som ju na každú hodinu. Pri nej som zabudol na Franka. Keď som ju po škole odprevadil domov, už som vôbec nebol smutný kvôli Frankovi. Prišiel som domov a konečne som si umyl hlavu. V noci ma už netrápili sny o Frankovi-snívalo sa mi o Jessice. Na druhý deň som si dal iné tričko a gate ako som nosil už asi mesiac. Pri raňajkách som sa na všetkých usmieval a oni na mňa čumeli, že či som v poriadku. Celou cestou do školy som sa nemohol dočkať kedy uvidím Jessicu. Stála pred školou a čakala na mňa. "Ahoj Jess." "Gerard, ahoj," usmiala sa na mňa a jej úsmev mi v tej chvíli pripadal najkrajší na svete. Po škole som ju išiel odprevadiť domov. Pred jej domom sme zastali. "Gerard, ďakujem za ochotu, vieš, že si stále pri mne... A... Veľmi si to cením... A... Chcem ti povedať... Že..." "nehovor nič," naklonil som sa a pobozkal som ju. "Tak zajtra," povedala a objala ma. Na druhý deň sme sa pred školou držali za ruky, aby každý (najmä Frank) videl, že sa máme radi. V posledných dňoch sa mi darilo na Franka nemyslieť, no vedel som, že kútikom duše naňho myslím a milujem ho. Pri Jess som však myšlienky naňho vždy rýchlo zahnal.



O 3 mesiace

S Jess som sa cítil úžasne a každým dňom som ju mal rád viac a viac. Jedného dňa mi však prišla správa. Frankove číslo som si z mobilu vymazal už dávno, no v pamäti mi ostalo. Poslal mi SMS-ku:
Gee, viem že som urobil chybu. Prosím odpusť mi. O druhej v parku. Čakám ťa. Frank
Chvíľu som len čumel. Chce sa so mnou stretnúť! Ale chcem sa s ním stretnúť aj ja po tom čo mi urobil? Vymenil ma za Jamiu a ja som ho miloval... Ale keď sa s ním stretnem, čo mu poviem? Po škole som sa rozhodol, že najlepšie bude nepovedať nič. Keď som prišiel do parku, Frank sedel na lavičke a v rukách držal obrovského plyšového medveďa s červeným srdcom s nápisom I LOVE YOU v rukách. Na chvíľu som sa chcel rozbehnúť a skočiť mu do náručia ale ovládol som sa. Pristúpil som k nemu a on povedal: "Gee, ty si prišiel..." "Ahoj Frank," snažil som sa, aby to znelo normálne, ale hlas som mal úplne priškrtený. Čo sa to so mnou deje? Veď milujem Jess-alebo nie? Nie, jasné že ju milujem. Frank bol iba aférka. Veď ma predsa odkopol... Tak na čo sa tu teraz do riti hrá?! Vstúpila do mňa zlosť na Franka, mal som predsa na to právo. "Gee, urobil som chybu, ja... Ja som sa rozišiel s Jamiou, chcem byť s tebou Gee..." "Frank..." Začínal som mäknúť. "Je koniec, už sa nedá nič robiť. Je mi to ľúto..." Posledné slová som už šepkal. Trhalo mi srdce pri pohľade naňho po tom, ako som to povedal. Videl som, ako mu z očí vybehli slzy. Rýchlo som sa otočil na odchod a aj mne sa po líci skotúľala slza. Posledné, čo si pamätám, je to ako Frankovi ovisla ruka s medveďom a jeho tiché zašpekania: "Gee..."

*******
To, že definitívne sa rozísť s Frankom bola chyba som vedel od začiatku, ale moja skurvená hrdosť... Prečo, prečo som bol taký blbý?! Do smrti si to neodpustím. Asi dva mesiace po tom dni sme sa s Jessicou rozišli. Bola to moja chyba. Úplne som sa zrútil, bol som na ňu hnsuný, kričal som rpe hocijakú maličkosť a ani som sa nečudoval, keď ma potom vymenila za iného. Ale môžem si za to sám... Od rozchodu s ňou prešlo už niekoľko rokov a ja som ešte stále nikoho nemal. Je mi to jedno, Od rozchodu s Frankom môj život nemá zmysel. Jediný človek, ktorý ma z toho vedel dostať ma už mal pokrk a teraz som sám. Nemám nikoho. Jediný človek ktorého pri sebe chcem mať je Frank. Nikdy si neodpustím to, čo som vtedy spravil. Nech je Frank kdekoľvek, dúfam že je šťastný, lebo aj keď tu nie je, chcem aby vedel, že ho budem navždy milovať...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 fallen angel *SB* fallen angel *SB* | Web | 26. dubna 2009 v 16:47 | Reagovat

nádherný... akorát by mě zajimalo kam Frank najednou zmizel tyjo...

achjo..
fakt že jste pomohli mojí depce hej..
ale je to krásný. Moc. Až jednou zas něco napíše dej to sem, ju?

2 American Idiot(xoxo)->haloo?tady FANTOMAS :D American Idiot(xoxo)->haloo?tady FANTOMAS :D | Web | 26. dubna 2009 v 21:47 | Reagovat

skvělý..
a ten konec,ten konec je nádherný...nemám ráda happyendy ale toto je jakýsi divný happyend..¨
skvělé
fnuk :(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama