Najlepšie riešenie je neriešiť..(Stalky)

Frerard holidays on the bower 9. časť

17. dubna 2009 v 17:30 | Lenusqa and Chemical Barbie |  Frerard holidays on the bower
Ahojte všetci,som tu,dávam ďalšiu časť Frerard holidays on the bower a potom sa idem dať do písania Come back home darling! a predposlednej (a možno aj poslednej ak to stihnem) časti Frerard holidays on the bower,takže si to budete môcť potom prečítať zrejme u Chemical Barbie skôr jak u mňa,newiem jak to tam hodlá dať...Ale ešte vás chcem poprosiť,ak by ste mohli,tak mi prosím zahlasujte TUU PROSÍM, budem vám fakt mocenko vďačná...Tak sa zatial majte,dávam deviatu aj desiatu...No a aj jedenástu,nech je to čo najrýchlejšie :))

Gerard: Frank si potreboval prevetrať hlavu. Všimol som si, že išiel aj s Mikeym. Bol som nervózny, Jamia a Lyn-Za si pakovali veci. Potom mi volal Bert, že dojde. Už som nevedel, čo mám robiť, prechádzal som sa po chate, po záhrade a nakoniec došiel Bert. Volal som Frankiemu. Nezdvíhal. Skúšal som to znova, skúšal to aj Bert. Nakoniec mi zdvihol. "Chvalabohu Frank!" vydýchol som si. "S Mikeym sme šli natankovať. Chcel som sa prevetrať." Toto už mi bolo čudné. Boli preč už dosť dlho a v takom stave v akom Frank bol, bol schopný urobiť čokoľvek. Bál som sa najhoršieho. "Nie, to by Frank nikdy neurobil." Aspoň som v to dúfal... Otvorili sa dvere. "Konečne!" objal som Franka ale bol akýsi odmeraný. Zamračil som sa. Bez slova odišiel hore. Zostal som tam nemo stáť. Potom ku mne prišiel Bert a tresol mi po ramene. "Hééj! Žiješ?" pozrel som naňho a prikývol som. Nevedel som, čo mám robiť. Vyšiel som hore do izby. Frank sedel na balkóne a mal v tvári prázdny výraz. "Frank?" pozrel na mňa. "Stalo sa niečo?" odvrátil tvár. Prisadol som si a dotkol som sa mu ruky. Zachvel sa. "Frank čo sa stalo?" objal som ho a on sa zachvel ešte viac. "Frank, čo ste tam s Mikeym robili?" odtiahol som sa a zadíval som sa naňho. A zrazu som mal taký čudný pocit. "Gee..." Vstal som a zhrozene som sa naňho zadíval. "Frank ty si..." Pozrel na mňa so slzami v očiach. Už som ich mal v očiach aj ja. "Gerard ja..." "O môj bože... Nie... Nie!" vybehol som z izby a cítil som sa, akoby mi niekto vrazil nôž do krku. V chodbe som stretol Mikeyho. "Ty hajzel!" dobrú som mu vrazil, až tak, že sa skácal na zem. Nasadol som do auta a šoféroval som, ako zmyslov zbavený. Slzy mi stekali po tvári. Nevedel som kam idem, proste preč. Zastavil som sa až po dobrej hodine, na nejakom otvorenom priestranstve tesne pred lesom. Bolo neskoré popoludnie, vietor vial dosť silno, ale slnko svietilo. Vystúpil som z auta a vybral som sa krížom cez priestranstvo. Nevedel som, kde som, no nakoniec som sa zorientoval. Bolo to to isté miesto na ktorom som bol, keď som nachytal Lyn-Z. Sadol som si na tú istú lavičku, na ktorej som sedel aj vtedy. Dúfal som, že opäť tu bude to milé dievča. Sedel som tam aj dve hodiny, tri hodiny, nič. Nikde nikoho, ani živej duše. V diaľke som začul prichádzajúcu búrku. Ochladilo sa a ja som mal len tenkú mikinu. Začalo pršať. Bolo mi to jedno. Všetko mi v hlave hmýrilo, naokolo šumelo lístie a vietor svišťal. Po líci sa mi skotúľala slza, potom ďalšia a ďalšia, až som sa úplne rozplakal. Tvár som mal zaborenú do dlaní. "Frankie..." Šepkal som...Bol som nazlostený, cítil som sa hrozne, podvedený... Chcel som, aby bol pri mne, no na druhej strane som ho nechcel ani vidieť. Bál som sa, čo bude až prídem späť. A čo keď späť neorídem? Vstal som a pobral som sa smerom k autu. Chvel som sa od zimy. Zbadal som svetlo a zažmurkal som. "Gerard!" zbadal som nejakú postavu. Bol to Mikey. "Gerard kde si bol?" rozbehol som sa preč. "Gerard! Stoj prosím! Hej! Gee!" vietor mi bil do očí, plakal som, no nezastavil som. "Gerard!" to bol Bertov hlas. Utekal som, už som nevládal. Vbehol som do lesa a schoval som sa medzi kríky. "Géérááárd!" bolo počuť Mikeyho aj Berta. Ležal som tam schúlený, špinavý od lístia, ktoré sa mi lepilo na mokré telo. "Gééérááárd!" chalani to skúšali ešte aspoň pol hodinu. začul som kroky tesne nad sebou. "Ráno ho nájdeme." "Ty debil! Ak sa mu niečo stane, zabijem ťa!" kričal Mikey na Berta. Nasral som sa. Vyliezol som a s nenávistným výrazom som sa vrhol na Mikeyho. "Ty hajzel! ty skrurvysyn! Zabijem ťa!" zhodil som ho na zem a tam som ho prefackal. "Hajzel! Nenávidím ťa!" "Geráárd!" Mikey začal kričať a vzpieral sa. "Gerard prestaň!" Bert sa ma snažil odtrhnúť. Nakoniec som mu ešte jednu strelil a rozbehol som sa ďalej. Po desiatich minútach behu som sa zložil na zem. Tipoval som deväť hodín večer, teda ak nie viac. Bol som unavený, hladný a celý zasratý od lístia. Už som ďalej nevládal. Zaspal som na zemi, v mokrom a tmavom lese. Zobudil som sa na čiesi dotyky. "Gee,,, Prosím ťa. Vstávaj." Hladkal ma po chrbte. Až vtedy som si uvedomil, čo sa deje. Všetko sa mi spätne zomlelo. Keď som ho zbadal, v tvári mal ustráchaný výraz. "Frank nechaj ma. Choď preč... Prosím nechaj ma!" vstal som a pomaly som vykročil. Nevedel som kam. Len som kráčal (celý on,nevie kam ale hlavne že ide). Frank tam zostal stáť so slzami v očiach. Aj ja som sa rozplakal. Nejakým zázrakom som sa ocitol pri aute. Stál tam Bert a vedľa neho kľačal Mikey. Plakal. Nevideli ma a tak som sa nenápadne prešmykol okolo. Keď som dorazil do chaty, nikto tam nebol. Dal som si sprchu a zamkol som sa v izbe. Celý deň som prespal.


Frank: Došli sme a Gerard ma hneď objal, akoby som bol preč celú večnosť. Nevedel som sa sústrediť, šiel som radšej do izby, aby som sa mu vyhol. Došiel však za mnou a bolo to ešte horšie. Nezmohol som sa na to, aby som mu povedal, že sa nič nestalo, zistil to. Bolo mi zo seba na nič. Čo som to ja za blbca? Gerard vybehol z izby. Zostal som tam a plakal som. Zachvíľu za mnou došiel Bert. "Frank, čo sa stalo?" ostal stáť vo dverách a vyčítavo na mňa pozeral. Tvár som si vložil do dlaní a len som plakal. "Nemôžeš mi sakra povedať, čo sa stalo?" nahneval sa. "Hej, Bert, čo sa rozčuľuješ?" došiel aj Bob. Chcel som, aby vypadli. Pozrel som sa do dverí a Bob sa predieral cez Berta dovnútra. Došiel ku mne a potlapkal ma po chrbte. "No tak, čo sa stalo?" začal milo. Vo dverách sa zjavili aj Mikey s Rayom. Mikey sa držal za líce a ray sa náhle predrel k nám. "Frank, stalo sa niečo s Gerardom? Pohádali ste sa? Videl som ho ako nasrane sadá do auta. Šoféroval jak besný... Spravil ti niečo?" vyzvedal a nesústredene sa začal prechádzať po izbe. "Nie, nič mi neurobil... To ja..." Všetci okrem Mikeyho na mňa prekvapene pozreli. "Mali by ste ho ísť hľadať... Ja nemôžem... Ja-ja by som zase len všetko posral!" posledné slovo som skríkol a utiekol som. Vrazil som do Berta a utekal som. Ten šiel nasrane za mnou a dolu v hale ma schmatol za ruku. "Ak si mu niečo spravil, alebo si mu ublížil, tak ťa zabijem!" povedal výhražne a šiel von. Mikey mu bol v pätách a došiel hneď aj Bob a Ray. "Takže my dvaja ideme spolu a Mikey pôjde s Bertom." Povedal a už sa obúval. "Ostaň tu, keby sa náhodou vrátil, zavolaj." "Dobre." Prikývol som a pozeral som sa, ako odchádzajú. Nemohol som len tak sedieť so založenými rukami a čakať. Mal som chuť zomrieť. Šiel som von pešo po ceste. Ocitol som sa na nejakom starom moste. Neprechádzalo tu žiadne auto, celkom ticho, len bolo počuť vodu pod mostom. Naklonil som sa a rozmýšľal som, aké by to bolo kebyže skočím (veľmi zlé!!!!). Možno by bolo všetko lepšie. Chalani by si našli nového gitaristu, Gerardovi by som už nikdy neublížil, Mikey by to mal s ním aj tak ťažké. Posral som im ich super bratstvo, pohneval som ich kvôli tomu, že mi drblo. Chcem skočiť. Preliezol som zábradlie ale držal som sa ho. Zatackal som sa a zrazu som spanikáril. Sakra, šmykla sa mi noha ale udržal som sa. Radšej som preliezol naspäť. Nemám ani toľko odvahy skočiť z toho sprostého mosta (chvalabohu). Ostal som tam stáť až do ani neviem kedy. Šiel som ho hľadať. Celú noc hľadal, stretol som Mikeyho a Berta, takže vedeli že ho tiež hľadám. Našiel som ho ako spal. Lahol som si k nemu a celú noc som naňho dával pozor. Viem, že keby som ho zobudil, alebo zavolal ostatných, utiekol by. Tak som s ním ostal. Ráno som ho pohĽadkal (xD) po chrbte. Bolo ešte skoro, ale museli sme ísť. "Gee... Vstávaj prosím!" poslal ma preč. Čo som mohol čakať, ale aj tak ma to bolelo. Šiel preč. Išiel som do chaty, lebo som predpokladal, že tam bude. Izba bola zamknutá. Zavolal som chalanom, že už je doma a potom som zaklopal. "Odíď!" ozvalo sa. Aspoňže je v poriadku. Sadol som si pred dvere a oprel som sa o ne. Už som nevládal plakať, tak som tam len nehybne sedel a nakoniec som nepohodlne zaspal. "Frank!" štuchal do mňa Bob. "Hmm?" rozospato som sa naňho pozrel. "Choď si ľahnúť." "A kam? V mojej pôvodnej izbe je Bert, Mikey je vo svojej, ty v Lyn-Zynej a Gerardovej a Ray vo svojej. Kam mám ísť? Asi by som mal odísť, mal by som sa pobaliť..." Rozhovoril som sa. Bob si sadol vedľa mňa a oprel sa o dvere. "No tak... Čo sa stalo?Povedz mi to prosím. Vieš že ja to nikomu nepoviem." Začal milo Bob. "Vieš, ty si to tušil že?" Že ja a Gerard..." "Áno vedel." Presekol ma. "Tušil som to..." Povedal ešte. "Pokračuj, čo sa stalo?" "No, keď som našiel Jamiu s tým chlapom, došlo mi to ako zlý sen. Asi som si neuvedomoval, že môžem byť s Geem šťastný a že nám teraz nikto nebude prekážať. Proste po toľkých rokoch s Jamiou mi to bolo ľúto... Hrablo mi a keď som šiel s Mikeym natankovať..." Odmlčal som sa, bolo mi to trápne... "No, čo sa stalo?" "Zrazu som padol za volant a začal som šoférovať a potom som zašiel niekam, ani neviem kam... A tam som začal Mikeyho z ničoho nič mlátiť a..." "...Ty si mu niečo spravil a preto sa Gee nahneval... Ale prečo Mikeyho teraz nenávidí?" "Lebo Mikey ma prefikol..." Ticho na mňa pozeral. "Proste som sa naňho vrhol zrazu a ja neviem ako som to spravil, nejak som si to neuvedomoval." Bob sa zasmial. "Mikey ťa prefikol?" spýtal sa neveriacky. "Áno... No, donútil som ho! Ale nechcel som to, ani on..." Zase sa zasmial. "Akože Mikey ťa prefikol?"zas zopakoval. "Čo je na tom smiešne? Veď je to hrozné." Povedal som. "Náš Mikey." Zas sa zasmial. "No dobre... nepreberajme to už..." "Dobre, nikomu to nepoviem. Ale čo bude teraz?" spýtal sa už vážne. "Ja neviem, ja ho ale milujem." "Mikeyho?" "Nie, Gerarda. Milujem Gerarda. Bob ja chcem vrátiť čas." Rozplakal som sa. "Prosím, poď si ľahnúť." Zobral ma za ruku a uložil ma do jeho postele. On si ľahol na matrac a zachvíľu sme zaspali.



Gerard: Nevedel som, čo mám robiť. Frank mi klopal na dvere, no ja som ho poslal preč. Nenávidím celý svet. Ležal som na posteli v trenkách. Myslel som na Franka. A na to, čo bude teraz. Rozplakal som sa. "Bože Frankie... Prečo si mi to spravil?" potreboval som ísť na wecko. Napadlo ma, že sa vyčúram cez balkón, ale to by som niekoho mohol náhodou ošťať. Keby to tak bol Mikey! Keď som sa vracal z wecka, stretol som Berta. "Gerard!" objal ma. "Preboha, toto mi už nerob!" len som meravo stál. Vymanil som sa z objatia a bez slova som kráčal do izby. Zavieral som dvere, ale niekto tam strčil nohu. Mikey. "Čo chceš? Vypadni! Už ťa nechcem vidieť!" snažil som sa vytlačiť ho z dverí ale nakoniec ma premohol a zavrel dvere zvnútra. Na oku sa mu skvel monokel a na líci mal modrinu. V očiach sa mu leskli slzy. "Gerard..." Začal a pomaly sa ku mne priblížil. "Mikey daj mi pokoj! Vypadni! Nechcem ťa ani vidieť!" "Sklapni už!"zvreskol na mňa. "Už ma nebaví stále sa dívať, ako sa donekonečna trápiš! Veď sa už uvedom! Vieš si predstaviť, aký strach sme o teba mali, keď si odišiel?" "Ánp, a s Frankom ste sa navzájom utešovali tak, že ste navzájom do seba dávali, však?" nenávistne som sa naňho zahľadel. Pohľad mi opätoval a strelil mi takú, že som sa až zatackal. Zostal som naňho pozerať s otvorenými ústami. MIKEY MI STRELIL! Zdalo sa, že je šokovaný rovnako. "Gerard! Uvedom sa už! Áno, s Frankom sme ti ublížili, ale je nám to ľúto a chcem dať všetko do poriadku!" "No na to ste mali myslieť vtedy, keď ste do seba v tom aute dávali! Mikey vypadni ak nechceš schytať aj na druhú stranu!" "Gerard, ty si bol vždy ten, ktorý pri mne stál, vždy si ma podržal! Si jediný, koho mám a nechcem ťa stratiť! Gee, vždy si ma chránil, prosím ťa! Ja nechcem stratiť svojho veľkého brata!" Po líci sa mu skotúľala slza. Tieto slová ma dojali natoľko, že som mal sto chutí objať ho a povedať mu, že ma nikdy nestratí, ale nedokázal som to. Len som sa hodil na posteľ a tvár som si zaboril do vankúša. Plakal som. Všetko čo mi povedal vo mne vyvolalo pocit, že je to ešte stále TEN Mikey, TEN môj malý brat, ktorého treba chrániť. Ľahol si vedľa mňa a objal ma. Teraz som sa cítil ako keby som bol vystrašené malé decko a môj veľký brat ma utešoval. I keď to u nás bolo vždy tak, že ja som bol ten, ktorý utešoval jeho. A teraz naopak. V jeho objatí som o chvíľu zaspal. Nepočul som ani to, ako sa rozpráva s Bertom. Keď som sa zobudil, ležal vedľa mňa. Triasol sa od zimy, bol len v trenkách. Zakryl som ho a vyšiel som von z izby. Hodiny ukazovali tri ráno. Dolu som našiel Berta, ako si zapaľuje cigaretu. Nič nepovedal, len mi natrčil krabičku. Bez slova som si jednu vzal a zapálil som si. V obývačke som zbadal Frankieho. Sedel na pohovke, len tak, v trenkách. Televízor vypnutý, svetlo zhasnuté. Len tam sedel a nepohol ani brvou. Potom otočil hlavu a pozrel na mňa. V očiach sa mu zablyskla slza. Potichu vravel: "Prepáč mi to Gee. Milujem ťa." A slza sa mu skotúľala po líci. Bez mihnutia oka som odišiel. Zavrel som dverena izbe a sadol som si na balkón. S nohami vyloženými na zábradlí a hlavou natočenou nabok som zaspal. Mal som odporné nočné mory a nakoniec som sa strepal zo stoličky na chladnú dlážku balkóna. Bol to hlasný tresk, takže som zobudil aj Mikeyho. Ležal som na zemi a opäť som sa rozplakal. Z kolena mi tiekla krv, ale to som si nevšímal. Mikey ma objal a snažil sa ma utíšiť. Potom mi koleno ošetril a uložil ma do postele. Cítil som sa ako malé decko, ktoré potrebuje opatrovateľku. Konečne som poriadne zaspal. S Mikeym pri sebe.



Frank: V noci som sa zobudil, nevedel som zaspať tak som šiel dole dať si pohár vody. Skoro ma porazilo, keď som narazil na Berta. Vyzeral ako mŕtvola v tej tme. "Prečo nespíš?" spýtal som sa ho. "Nemôžem... Stále rozmýšľam nad tým, čo na tebe Gerard videl." Nemo som zostal stáť oproti nemu a premýšľal som, ako prišiel na to, že ja a Gee. Bob mu to ešte určite nestihol povedať a ani by mu to nepovedal, lebo ho nemá rád. Ale čo ak mu to povedal Gee?"Odkial to..." "Odkial to viem?" skočil mi do reči. "Počul som, ako si sa rozprával s Bobom..." Naklonil hlavu a v tej tme pôsobil ako vrach (píš ako počuješ xD). Pootvoril som ústa, aby som to mohol poriadne rozdýchať. "Mal by si odísť a nechať ho už napokoji. Myslíš si snáď, že ti odpustí?" spýtal sa so značnou iróniou v hlase. "Nie..." odpovedal som potichu. Aj keď je Bert hajzel, má pravdu. Gerard mi nikdy neodpusté... "Hmm... Daj prednosť tým, čo ho majú naozaj radi." "Ja ho mám naozaj rád a ak narážaš na seba, Gerard by ťa nikdy nechcel." Podotkol som drzo. "Pamätáš si na koncerty? Ja áno, ako si žiarlil, keď som sa s ním muchlal." Provokoval ma. "Vtedy som s ním nič nemal a bolo to len pred divákmi, tak sa nehraj, že ste spolu niečo mali." Odvrkol som nasrane a chystal som sa dať si tú vodu. "Keď myslíš..." Povedal zas provokatívne. Odišiel som a už som sa neotočil. Napil som sa ale stále som mal to hnusné sucho v krku. Šiel som do obývačky a tam som si sadol na gauč. Gerard ma nenávidí. Už bez neho nevydržím ani minútu. Asi za desať minút sa niekto objavil pri obývačkových dverách. Bol to Gerard. Aký je krásny, až mi z toho nabehli slzy. Musel som niečo povedať. "Prepáč mi to Gee... Milujem ťa." Chcel som tie slzy zastaviť, ale jedna sa mi skotúľala po líci. Odišiel. Nikdy mi neprepáči, jasné, veď sa to ani nedá. Ešte som tam chvíľu sedel a potom som si dal nohavice a mikinu. Išiel som von, rovno kam ma nohy viedli až som prišiel zas na ten starý most. Chcel som urobiť len jedno... Skočiť. Zrazu udrel blesk a spustil sa silný lejak. Hneď som bol celý mokrý. Bola mi zima, ale na tom nezáležalo. Naklonil som sa, tak ako predtým. Prúd bol silnejší, aj tak som to zábradlie preliezol. Stál som tam mokrý 5, 10 minút. Skočím. Nie. Zas som sa zatackal a v panike som preliezol späť. Zakrútila sa mi hlava a zrazu som dostal to nutkanie niekoho zabiť, tak ako v tom aute. Padol som na kolená a mlátil som päsťami do zeme. "Prečo?!" kričal som. Zachvíľu som zbadal nejakú postavu v pršiplášti. Prišla ku mne. "Hej, stalo sa ti niečo?" akýsi starý. "Hovno sa mi stalo!" plakal som a zvíjal som sa na zemi. "Celý sa trasiete, musím vás zobrať do nemocnice, preboha." Zdvihol ma a odniesol ma do auta. Naozaj sa trasem? Vôbec si nespomínam na cestu. "Čo sa mu stalo?" "Neviem, nevyznám sa v tom." "Neviete ako sa volá?" počul som hlasy. "Pane, ako sa voláte?" "Frank. Nič mi nieje." Otvoril som oči. "Nič mi nieje." Zopakoval som a začal som vstávať. "Ležte prosím, musíme vás vyšetriť." "Nie, ja som v poriadku." Doktori ma strčili späť na posteľ. Zas sa mi zakrútila hlava. Dostal som záchvat hnevu. Zase. Nasrane som sa postavil a začal som strkať do doktora. A potom do ďalšieho. Schmatli ma a pripútali o postel. Potom ma niekam odviezli, dobrú chvíľu som sa kmital ale nakoniec som asi upadol do bezvedomia, lebo si nič nepamätám. Zbláznil som sa???




 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama