Najlepšie riešenie je neriešiť..(Stalky)

Frerard holidays on the bower 8. časť

16. dubna 2009 v 14:42 | Lenusqa and Chemical Barbie |  Frerard holidays on the bower
Oukej tak dávam aj tú ôsmu oukej?Budem sa fakt snažiť pridať čo najviac nových vecí,už mám aj premyslené,len to musím postíhať....Tak zatiaľ toto a potom aj iné...Zatiaľ papaa!

Gerard: To bolo dosť blbé. Mikey nás nachytal. A porad sa mu postavil. Zízali sme naňho, chudák utiekol. Rýchlo sme sa obliekli a vyšli sme von. Nikoho tam nebolo a Mikeyho sme nakoniec našli na hojdačke. "Gerard, ja to vybavím dobre? Viem, ako naňho," povedal Frank a išiel za ním. Ja som sa pobral dovnútra. Napil som sa koly a išiel som do izby. Keď sa Frank vrátil, všetko mi povedal. Prišlo mi to všetko také čudné. Počkal som, kým Frank zaspí a potichu som sa vytratil z izby. Zaklopal som na Mikeyho dvere. Nič. Vošiel som. Sadol som si na posteľ. "Mikey, spíš?" Ticho. "Ja viem že nie." Obrátil sa ku mne. "Gerard nezabíjaj ma prosím! Ja to nikomu nepoviem!" schúlil sa. "Mikey... Ja ťa nejdem zabiť. Počuj, ty si sa buchol do Franka?" "Nee, ja... Neviem, proste ma priťahuje. Ale Gerard prosím, nevrav to nikomu." Díval sa na mňa tými svojimi psími očami. Usmial som sa a objal som ho. "Mikey, mám ťa rád. A ak o nás nikomu nepovieš, ja nikomu nepoviem o tebe. Ale Franka milujem a veľmi mi na ňom záleží. Aj na našom vzťahu. A teraz spi braško. A zajtra by bolo fajn, keby si sa choval normálne." "Mám ťa rád Gee. Ďakujem." Usmial som sa a počkal som, kým zaspí. Hm, Frank neodhadol, že Mikey sa iba robil že spí. Ale teraz už spal naozaj. Viem to, som predsa jeho brat. Potichu som vošiel do izby. Frank bol rozvalený na trištvrtine posteli. Jemne som ho odsunul a ľahol som si. Ešte som dlho premýšľal. Frank sa ku mne otočil a dýchal mi na krk. Ten jeho jemný dych. Teda, pokiaľ niečo neslope, tak je jemný. Konečne som zaspal. Keď som sa ráno zobudil, Frank už vedľa mňa nebol. Začul som krik. Obliekol som sa a vyšiel som z izby, pozrieť sa čo sa deje. "Áno? Ale nevrav! Nechcel som sa s tebou vyspať a tak si pretiahla prvého ktorý ti prišiel pod ruku, čo? Vieš čo Jamia? Si obyčajná kurva!" Frank kričal ako zmyslov zbavený a díval sa na Jamiu chladným, nenávistným pohľadom. "A ty, nech si kto si, vypadni, lebo ťa vyhodím cez okno že zobereš aj barák tam na druhej strane!" vrešťal na akéhosi polonahého chlapíka. Frank bol celý červený v tvári. Bob s Lyn-Z sa na nich len nemo dívali spoza dverí a Ray stál na schodoch. Mikey sa zrejme sprchoval. Frank sa otočil a zamieril ku mne. V očiach mal taký bodavý pohľad, že som chcel ustúpiť, ale niečo vo mne mi to nedovolilo. "Frankie..." Zašepkal som. Tisli sa mu do očí slzy. Objal som ho. Plakal mi na ramene a po chvíli klesol na zem. Sadol som si k nemu a nepustil som ho z objatia. Bob vyrazil toho chlapíka čo s ním spala Jamia a tá len prebodávala Frankieho. Keď som zbadal jej pohľad, zamračil som sa. "Prečo naňho tak zazeráš?" skríkol som a vstal som. "Ublížila si mu!" "No prepáč, včera som sa mu ponúkala v celej kráse a vysral sa na mňa!" zvreskla po mne. "Nehulákaj po mne! A čo? Možno nemal chuť! A ty samozrejme si pri prvej príležitosti prefikla niekoho, kto ti prišiel pod ruku!" "Drž hubu a daj mi pokoj!" zabuchla dvere a zvnútra ich zamkla. Podišiel som späť k Frankiemu. Cez slzy na mňa pozrel. "Ďakujem, si naozaj ten najlepší priateľ na svete..." Objal ma. Bob sa vrátil zdola a kývol, že už je to vybavené. Bolo mi všetko jedno, len som chcel, aby sa Frankie netrápil. Mal som sto chutí Jamiu zabiť...


Frank: Zobudil som sa skôr a keď som už nevedel zaspať, zľahka som pobozkal Geeho a šiel som sa pozrieť, či sú už všetci doma. Vo dverách mojej bývalej izby som zostal šokovane stáť a zisťoval som, či sa mi náhodou nesníva. S otvorenými ústami som podišiel bližšie, aby som sa presvedčil, či naozaj vidím, čo vidím. Niečo vo mne vybuchlo a ja som skočil po tom chlapovi, čo mi objímal ženu. Chcel som mu ísť už jednu vraziť, ale nanešťastie sa prebral a pohotovo sa začal brániť. Aj tak som mu dal jednu cez hubu. Prestal som sa ovládať. "Prestaň, prestaň Frank!" kričala na mňa Jamia a snažila sa ma odtrhnúť. Odskočil som a cúval som smerom k dverám. Ten týpek sa hneď začal obliekať. Pri dverách do mňa vletela ďlašia vlna zlosti a vrátil som sa k Jamii. "Pojebaná štetka!" (uu silné) Zakričal som jej do tváre. "A ja som si dal ešte ako blbec vytetovať tvoje meno! Ty-ty..." Nenachádzal som slova. Ďalej som na ňu vrešťal, až sa všetci zobudili... Po poriadnej scéne som chcel odísť, ale Gerard ma zadržal a ja som mu padol do objatia. Bob chytil toho parchanta a vyvliekol ho von. Gerard ešte niečo na Jamiu ankričal, ale ja som to moc nevnímal. Už viem presne, ako sa cítil keď ho Lyn-Z podviedla. Lenže Jamia bola iná, predsa ma milovala, či nie? Prečo to spravila? Je pravda, že som na ňu prestal mať chuť a už ma tak nevzrušovala, ale nemusela ma zato hneď podviesť...
.."Jamia a Lyn-Z by mohli odísť a zostali by sme tu len my z kapely..." prerušil ticho Bob."To by mohli..." Pridal sa Gee. "A kam?" spýtal sa Mikey dosť odveci. "No domov," odpovedal Ray podráždene. "Zatiaľ..." Podotkol som bez nálady, "...Kým sa nevrátime domov my." Všetci pochopili a tak sa už ďalej nevypytovali. "Vybavím to," povedal po chvíli Bob a šiel. "Idem si odpočinúť, potrebujem byť sám." Myslel som tým: "Nikto ma neotravujte!" A tak dve hodky som sa rozhodoval, že by som si mal ísť prevetrať hlavu. Obliekol som sa a šiel som k autu. No super! Zarazil som sa, keď som v ňom zbadal Mikeyho. "Kam ideš?" opýtal som sa s nádejou, že odpovie nikem. "Natankovať." "Idem s tebou."Už som si sadal na miesto vedľa vodiča, nečakal som na povolenie... Mikey bol cestou ticho, tak som zapol rádio, no na pumpe som ho vypol. Kým šiel Mikey platiť, presunul som sa na miesto vodiča. Chcel som šoférovať. "Môžeš ma pustiť?" spýtal sa ma Mikey, keď sa vrátil. "Nie!" pochopil, že ho nepustím, tak si sadol vedľa mňa. Vyrazil som cestou naspäť. Tak ďalej som zbadal odbočku kamsi ku lesu, tak som tam bez váhania odbočil. "Kam ideme?" vystrašene sa ku mne zvrtol Mikey. "Ako to mám preboha vedieť?" hovoril som ako nejaký psychoš čo nás chce oboch zabiť a šľapol som na plyn. "Neblázni Frank!" zakričal na mňa. Nereagoval som, len som spomalil naspäť na bezpečnú rýchlosť. "Stačí?" spýtal som sa, keď sme už išli celkom opatrne. Neodpovedal, len sa vystrašene poupravil na sedadle. Cesta končila dosť ďalej, až pri lese. Zastavil som a hľadel som pred seba. "Mali by sme ísť. Budú nás hľadať." Zakoktal Mikey ustráchane. "Neboj sa, veď si so mnou." Pozrel som sa naňho a jeho pohľad mi hovoril "no veď práve". Zdvihol som kútik úst, až to vytváralo taký zabijácky úsmev. Začal mi niečo rozprávať ale ja ako keby som ho nepočul. celý čas čo sme tu na chate sa mi zrazu zomlel pred očami. Uvidel som Gerardov úsmev. Potom sa mi zatočila hlava až som sa musel oprieť o volant. "Je ti niečo?" začal som Mikeyho vnímať až keď sa ma dotkol. Zase som naňho zdvihol ten kútik úst a on sa so strachom odtiahol. Spontánne som ho schmatol za vlasy a pošticoval. "Ááu!" skríkol. Druhou rukou som ho poškriabal cez tričko na hrudi... "Prestaň! Prestaň!" kričal na mňa a snažil sa dať preč moje ruky. "Pomóc! prosím, prestaň! prosil. Skočil som naňho a rukami som škriabal. Nechtami som mu prešiel po tvári a druhou rukou som ho ešte stále šticoval. Nechcel som to ale bolo to silné nutkanie. Zrazu som pritlačil moje pery na tie jeho a brutálne som ho pobozkal. Uvoľnil som mu vlasy a namiesto šticovania som jeho hlavu pritlačil k mojej. Prestal sa brániť a rukami mi prechádzal po chrbte. Jazyk som mu napchal skoro až do krku a začal som z neho priam trhať oblečenie. S tričkom som mal problém, tak som sa naňho vysral a prešiel som hneď k opasku. On tiež rozopínal ten môj. Keďže som na ňom sedel, tak som mu toho dole moc nedal. Schmatol som ho za tričko a ťahal som ho na zadné sedadlo. Cestou predierania dozadu si stiahol jednu nohavicu a potom aj druhú. Ja som si tričko tiež nechal, lebo som nechcel zdržovať. Nohavice mi rýchlo stiahol ku kolenám, ale ja som si ich potom spolu s trenkami rýchlo vyzliekol. Obmotal som nohy okolo jeho panvy. "Ja nemôžem... Nesmiem..." Zrazu začal Mikey ale bol už tak vzrušený, že to zo seba dostal len tak-tak. "Môžeš!" Povedal som vzrušene a za tričko čo mal ešte na sebe som si ho pritiahol a pobozkal. Zasunul do mňa a začal prirážať. "Oh... Prestaň... Oh-pre-prestaň!" kričal som pomedzi vzdychy. Len ťažko sa mu prestávalo ale nakoniec zastavil. "Nie-oh, prečo si zastavil?!? Nie... Pokračuj, rob!" zvreskol som. Zase sa rozbehol a nakoniec sme sa urobili. Spadol na mňa celý spotený. Až keď som sa poriadne vydýchal, som si uvedomil, čo som práve spravil. "Bože, prečo?" zašepkal som. Odhrnul som zo seba Mikeyho a zdvihol som si nohavice. On si ich tiež napravil a potom na mňa nemo hľadel. "Šoféruj prosím..." Stále som šepkal... Oprel som sa o dvere a Mikey preliezol dopredu za volant. Ešte si v zrkadle upravil vlsy, aby nebolo nič poznať a potom vyrazil. Čo som to spravil? Prečo? Ja som taký blbec... Všetko bolo už teraz dosť zamotané, a teraz je to ešte horšie. Prečo som to spravil jedinej osobe, ktorú milujem? A zlomím mu srdce, keď sa to dozvie. To nesmiem, ach ja som blbec. "Nehovor mu to." Vykĺzlo zo mňa zrazu. "Nikomu." Odpovedal Mikey. Ja ho však nedokážem klamať, to nejde... Zazvonil mi mobil a na displeji sa ukázalo jeho meno. Nevzal som. Zvonil mi ešte 2krát ale ani to som nevzal. Neskôr mi zvonil zas, ale už mi nevolal Gee, ale Bert. Čo zas tento debil chce? neznášam ho, lebo vždy mi preberal gerarda a spolu robili prasačiny. Nezdvihol som ho, no keď mi volal už piaty krát, tak som to zdvihol. "Čo?" spýtal som sa nasrane. "Chvalabohu Frank!" Ozval sa Geeho hlas. "Gee?" aj tak som sa spýtal. "Áno, nezdvíhal si mi, tak som si myslel, že aspoň Bertovi by si mohol." "A on je tam? Nemal som mobil, prepáč..." "Áno, bude s nami tu na chate, náhodou mi dnes volal, že sa chystá pokukať a príde nás pozrieť. Kde si?" "S Mikeym, šli sme natankovať. Chcel som sa prevetrať." "Ok, ok. Tak vás čakáme. Jam a Lyn sú už na letisku, pobalené a spakované..." "Ok, už sme skoro tam, tak pa." Zložil som... "Je tam Bert..." Povedal som po chvíli. "Na chate?" spýtal sa Mikey. "Áno... No, Mikey, dnes sa nič nestalo, dobre? Šli sme natankovať a vrátili sme sa. Nič sa nestalo." "Dobre Frank, neboj sa, nič nepoviem. Veď sa nič nestalo..." Upokojoval ma Mikey...

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 terka terka | Web | 16. dubna 2009 v 16:57 | Reagovat

2 kolo sonc zbieraj hlasi

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama