Najlepšie riešenie je neriešiť..(Stalky)

Frerard holidays on the bower 5. časť

12. dubna 2009 v 22:56 | Lenusqa and Chemical Barbie |  Frerard holidays on the bower
Part number 5

Už aby som sem dala šecky :)

Frank: Večer sme došli domov, neviem ako došli ostatní ale ja som unavený hneď zaspal. Všetko sa mi zrazu zdalo byť také nemožné. Lyn-Z a Bob? Tomu neverím. Je to blbosť. Ráno do mňa nejaký blb štuchal, nech sa zobudím. Skoro ma drblo, takto ráno. Väčšinou spávam do 12:00. "Frankie, počuješ?" kričal na mňa ten najkrajší hlas na svete. Gerard. Prebral som sa hneď ako som ho videl. Ktosi ma však držal. Pozrel som sa vedla seba. Mikey! Zhrozene som naňho pozrel. "Bože, čo tu on...?" Doriti, dúfal som že som s ním nič nemal. Rýchlo som sa pozrel pod paplón a vydýchol som si, keď som na sebe našiel trenky. Mikey mal nohavice a topánky, tekže je všetko v poriadku. Už som sa nad ním nezamýšlal. Gerard ma odtiahol až do izby, kde spala Lyn-Z. Zbadal som Boba vedla nej. Pozeral som jak degeš. Zobral som Gerarda za ruku a odtiaholsom ho preč. Zavrel som dvere. "Nemôžem tomu uveriť. Bon je ako môj brat!" začudovane som naňho pozeral. "Nó, ako môj brat to nie je." Povedal, ale nie smutne, ani naštvane. Vyzeral, že ho to moc nebralo, bol nahnevaný na Lyn-Z. "Neznášam ju." Povedal cez zuby. Pohladil som ho po líci a potom som ho nežne pobozkal. Oprel som sa o stenu a on sa nado mňa naklonil a ďalej sme sa bozkávali. Začuli sme kroky, tak sme sa rýchlo oddialili. Spoza rohu sa vynoril Mikey. Držal sa za hlavu a pomaly sa k nám blížil. "Dobré ráno," pozdravil nás. "Aj tebe," povedal som. Gerard naňho jemne kývol hlavou namiesto pozdravu. Nezastavil sa pri nás, len šiel ďalej. "Asi si nič nepamätá." Podotkol som až keď už nebol na obzore. Ani nevie, že spal u mňa."..Ale to ho neospravedlňuje.." "No ták, vyprovokoval som ho a vieš aký je Mikey. Nikdy nevie poriadne čo robí v takom stave." "Si naňho nejaký moc dobrý na to že ťa chcel znásilniť," podotkol podrždene. "Nie tak celkom znásilniť.," opravil som ho v rýchlosti. "Dobre, uznávam, že Mikey sa asi nekontroloval..." Gee chcel ešte niečo povedať, ale dvere na izbe sa otvorili a vyšiel z nich Bob. Zostal stáť vo dverách keď nás zbadal. Povedal som si, že sa im do toho nebudem miešať, tak som súcitne pozrel na Gerarda a šiel som dole. Rozhodol som sa, že si pôjdem všetko vybaviť s Mikeym, ako kamarátom. Našiel som ho v kúpelke, ako sa opiera o stenu a sedí na zemi. Čakal som, že ho tam nájdem. Do pohára som napustil studenú vodu a odniesol som mu ju nech sa napije. "Na," chytil pohár do ruky. "Ďakujem." Priložil si okraj k ústam a pomaly 2-krát preglgol. "Je ti moc zle?" spýtal som sa ho a sadol som si vedľa neho. "Neviem, asi áno. Ale vracať nebudem, som tu len, keby náhodou." Trošku som sa narovnal. Chcel som už začať tému, ale nevedel som ako na to nadviazať. "No, včera si vracal dosť," skúsil som. "Asi to bude tým. Vôbec si na to nepamätám." "To nič." Nachvílu som zostal ticho a potom som začal. "Vieš, pamätáš sa, ako som ťa omylom zatiahol do toho kumbálu, však?" Prikývol. "Ehm, tak chcem sa ti ešte raz ospravedlniť. Prepáč, dúfam že to pre teba nič neznamenalo." "N-nevadí. Malo by to snáď niečo pre mňa znamenať?" "No, lebo včera, tam, no sme tancovali a zrazu si sa na mňa vrhol..." Bolo mi to fakt trápne mu o tom hovoriť a pre neho to bolo asi ešte trápnejšie, lebo sa začervenal. "Ou, prepáč.. J-ja som... a čo som robil?" Zahanbene na mňa pozrel ale hneď odvrátil zrak. "Len ti chcem povedať, že absolútne chápem, že si bol opitý a..." skočil mi do reči: "A čo sa stalo?" "No, zatiahol si ma na WC a hodil si ma do kabínky... Potom si sa na mňa vrhol a..." Zase mi skočil do reči. "Oh nie, nie... Ja som ťa to...?!? Znásilnil? Pretiahol??? Oh nie..." Začal panikáriť. Nesmelo som ho objal, jaksi som vedel, že ho to utíši. "Nie, nie Mikey. Nič sa nestalo, neboj sa!" "A čo teda potom?" "Došlo ti zle a povracal si sa..." Skrátil som to a vynechal som podrobnosti. Až teraz som ho pustil z objatia. "Ale kebyže by mi nedošlo zle, tak by som ťa..." Pozrel sa na mňa celý vyklepaný. "Nie! Aj tak potom prišiel Gerard a ja by som ti snáď ušiel." Vyšklebil som naňho zuby, aby videl, že to neberem nejak vážne. On sa však rozplakal. Bóže. Zase som ho objal. "A teraz si o mne bude vlastný brat myslieť že som debil a sprostá buzna... Prepáč mi." "Mikey no ták, nikto si to o tebe nemyslí. Veď sa nič nestalo... Prosím ťa neplač lebo sa rozplačem aj ja." Krátko sa zasmial a ďalej plakal na mojom ramene. "Zabudni na to, nič sa nestalo a sme stále tí istí super kamoši, okay?" Už som ho pustil. Utrel si slzy a prikývol. Ešte som tam s nímchvílu ostal sedieť, aby som videl ako na tom je. Potom som začal premýšlať, čo asi tak vyriešil Gerard. Dúfam že nič, čo by znamenalo rozpad kapely...

Gerard: Frankiemu sa bohvieako nepáčilo to, čo zbadal v Lyn-Zinej izbe. Odtiahol ma naboj a zavrel dvere. Pobozkal ma. O malú chvíľu sa ozvali kroky a tak sme sa robili, že sa rozprávame. Objavil sa Mikey a držal sa za hlavu. "Dobré ráno," pozdravil. Frankie ho odzdravil a ja som naňho len kývol. Stratil sa v kúpeľni. "Asi si nič nepamätá." Chvíľu sme sa dohadovali o Mikeyho stave, keď tu zrazu sa otvorili dvere a objavil sa polonahý Bob. Keď nás zbadal, zostal nemo stáť. Frankie sa vytratil a my dvaja sme tam len ticho stáli. Chcel sa vytratiť, no ja som mu zatarasil cestu. "Ge-Gerard... Ja... Neviem, čo ti mám povedať." Zazrel som naňho. "Stačí tolko, že si mi trtkal moju frajerku," povedal som pokojne. Bob sa začervenal a uhýbal pohľadom. "Ako dlho to ťaháte?" spýtal som sa. Bol neistý. "No? Čakám." "No... Asi rok." "Tak rok. No dobre.Tak vám prajem veľa šťastia. Môžeš sa k tej suke nasťahovať. Ja si vezmem moje veci a pôjdem do tvojej izby." "A-ale..." "Nechcem nič počuť. Bob ja sa na teba nehnevám." Keď som to vyslovil, vypleštil na mňa oči. "Len dúfam, že to nejak neovplyvní kapelu," povedal a ja som len pokrútil hlavou. Zrazu sa objavila Lyn-Z. Mala na sebe župan a keď zbadala odchádzajúceho Boba, kusla si do pery. Nenávistne som sa na ňu zahľadel. Zavrel som dvere na izbe. "Gerard... Ja ti to vysvetlím..." "Čo mi vysvetlíš? Kurvíš sa s každým druhým čo ti príde pod ruku!" pokrútila hlavou. "Nerob sa neviniatkom!" zvýšil som hlas. "S Bobom sa ťaháte už rok a ja som ti dobrý len vtedy, keď ťa tam dolu svrbí a Bob nie je nablízku!" Už som kričal. "Gerard, to nie je pravda!" "Nie? A čo je potom pravda? Včera večer sme ťa aj s Frankom videli! A chceš mi povedať, že sme mali obaja vidiny alebo čo?" Priblížil som sa k nej. Ustupovala predo mnou. "Už sa s Bobom nemusíte schovávať. Je to môj dobrý kamoš a kvôli takejto hovadine nenechám rozpadnúť celú kapelu! Kvôli takej suke ako si ty!" Vlepil som jej facku a otvoril som dvere. Stál tam Frank aj s Bobom. Vyšiel som, zbehol som po schodoch a zobral som si mikinu a vybehol som von. Nevedel som, kam idem, len so šiel.

Frank: Chvíľu som ešte sedel na zemi vedľa Mikeyho. Začul som, ako sa niekto blíži. Vo dverách sa zrazu objavil Bob. Pozrel sa na mňa, nie takým tým svojim smiešnym a vždy optimistickým pohľadom, ale vážne, smutne a zároveň previnilo. "Tak čo?" spýtal som sa ho. Mykol plecami a na malú chvíľu sa pousmial. "Ja neviem, asi v poho..." "A čo ti hovoril?" Vyzvedal som, ani som si neuvedomil ako nás pozorne Mikey sleduje. Bob už pootvoril ústa, že mi ide odpovedať, ale zarazil sa keď začal Gerard kričať. Obaja sme na seba vyvalili oči a akoby na povel sme utekali k dverám,ktoré boli od jeho ex izby. Nemuseli sme nastavovať uši, pretože kričal. Bob sa trochu pousmial, keď ho Gerard spomenul ako dobrého kamoša. Myslím, že Lyn-Ze jednu strelil. Zrazu sa otvorili dvere a my sme inštinktívne ustúpili. Len na nás krátko pozrel a utiekol. Chcel som bežať za ním, ale Bob ma schmatol za zápästie. "Nechaj ho nech si to všetko urovná v hlave." Mal pravdu, ale "čo ak si niečo urobí? Čo ak si ublíži?" povedal som svoje myšlienky nahlas. "A čo ak len potrebuje byť sám?" presviedčal ma Bob. "Pozri, pamätáš keď bol na tom Gerard zle, pil, drogoval? Nechcem aby tak dopadol..." Asi som sa oňho príliš bál. "Ale to bolo predsa niečo úplne iné a vôbec... Gerard by aspoň kvôli tebe, Mikeymu, Rayovi a celej kapele a kamarátom niečo také neurobil." Bob mal pravdu. A určite by si neublížil kvôli Lyn-Z. Pozrel som na tú chuderu. Sedela pri posteli a revala. Ani trochu mi jej neprišlo ľúto. "možno by bolo dobré, kebyže odídeme a tento výlet s vami nestrávime dokonca..." Povedal Bob. "Prosím ťa, to by sme tu neboli pokope, celá kapela. A snáď to tu ten mesiac s Lyn prežijeme." Usmial som sa naňho a potľapkal som ho po ramene. Zase mi na myseľ skočil Gee... Mám ho ísť hľadať? Rozhodol som sa, že ešte počkám maximálne 2 hodiny, aj to neviem ako, a keď sa nevráti, pôjdem ho hľadať...Šiel som ešte dole, kde som v obývačke našiel Jamiu ležať na zemi. "Bóže," vzdychol som si...

Gerard: Išiel som po cestičke, stále vpred. Hlava sklonená, ruky vo vreckách. Potreboval som premýšľať. A byť sám. Úplne sám. Nemal som pri sebe ani mobil nič. Ale z vrecka som vylovil žuvačku ktorú som si vložil do úst. Chutila síce, ako gumené trenky ale bolo mi to jedno. Už som išiel asi hodinu, keď som zbadal nádhernú lúku. Bol celkom teplý deň, na to, že bol september. Začal som sa po tej lúke prechádzať. O chvíľu som uvidel nejakú dedinku a pred ňou malý parčík. Nebolo tam ani živej duše a tak som sa pobral sadnúť si na lavičku. Premýšľal som o tom všetkom, čo sa dnes stalo. Lyn-Za je naozaj poriadna kurvička. Ale na Boba sa nehnevám. Veď aj mňa zlákala tým jej zvodným pohľadom... Nechápem, ako som sa do nej mohol tak zblázniť. Sedel som tam so sklonenou hlavou. Začal pofukovať vietor. Zrazu sa pri mne objavilo akési dievča. Mohla mať maximálne desať rokov a mala plavé vlasy a krásne veľké zelené oči. Usmiala sa na mňa, Pokúsil som sa usmiať tiež ale nejak to nešlo. "Môžem si prisadnúť?" opýtala sa a ja som prikývol. "Si smutný?" "Trochu." "Ty si ten spevák z MCR, však?" Pozrel som na ňu. "Áno." "Moja sestra je do teba úplný blázon." Usmial som sa. Vo vrecku som našmátral jednu z mojich fotiek a fixu. "Ako sa volá tvoja sestra?" "Sandie." Načmáral som na fotku podpis s venovaním a podal som jej to. "Povedz jej, že ju pozdravujem." "Poviem. Ďakujem. A prečo si smutný?" "Pretože niekto koho som mal kedysi veľmi rád ma sklamal." "Bol to Frank?" opýtala sa. "Nie, to našťastie nie." Pri myšlienke naňho ma zrazu zalial zaujímavý pocit. "Určite sa o mňa bojí," povedal som a vstal som. Bol som preč viac ako dve hodiny. Určite. Dievča sa usmialo. "A ty sa ako voláš?" "Lea." Podal som jej fotku s venovaním. "Teší ma Lea. A ďakujem za spoločnosť." Rozžiarili sa jej oči. "Ďakujem!" Objala ma. Bola taká malá, že mi siahala sotva po pás. "Maj sa," povedal som a ona mi zakývala. Rozbehol som sa cez lúku a potom po cestičke. Potom som spomalil. Už som to mal v hlave ako-tak urovnané. Na tvári mi svietil úsmev...

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama