Najlepšie riešenie je neriešiť..(Stalky)

Frerard holidays on the bower 15. časť

21. dubna 2009 v 21:48 | Lenusqa |  Frerard holidays on the bower
Ták ľudia,prihadzujem pätnástu časť Frerarda...Už sa to pomaly chýli ku koncu,takže už toho vela nebude,tak si to užite ešte :)...Je to trošku kratšia časť,ale no čo už...Ale mám novú jednu,ale ešte som len v plienkach (ôsma časť je síce na svete ale...).Už mám aj názov vymyslený,už to dávam do poriadku...Onedlho by mala byť aj ďalšia časť Come back home darling,uvidím jak na tom budem s časom...Tak čitkajtee!!


Frank: B-B-Bob?" pozeral som sa naňho nechápavo. Jakto, že domov? "Domov?" spýtal som sa. "No, chalani... pozrite, sme tu už dlho a ja mám povinnosti aj doma, Ray tiež a nemôžem tu byť večne... A aj tak sem ešte nabudúci rok prídeme." Mikey sa postavil a začal hneď protestovať. "Ale my povinnosti nemáme!" nadurdil sa. "Bob, ešte týždeň. Aspoň týždeň!" skúsil som. "V stredu musíme byť doma, takže najviac do utorka. Tri dni." Zamračil som sa, ale nechal som to tak. Mikey na mňa pozrel a potom si vzdychol. Asi tiež vedel, že s tým hovno pohne. Náš vodca je Gerard ale v týchto veciach väčšinou-teda vždy rozhoduje Bob. "Idem s Rayom do potravín." Zahlásil ešte Bob ale ja s Mikeym som len kývol a šiel som do kuchyne. O chvíľu vstal Gerard. S Mikeym sme mu vysvetlili, prečo sme takí unudení a skleslí. Kým boli Bob a Ray v obchode, Gerard mi zlepšil náladu. Naháňali sme sa jak malé decká a potom sme sa muchlovali ako teenegers (xP). A potom, keď prišiel Bob, mi to zase začalo vŕtať v hlave. Má pravdu, každý máme povinnosti, ja mám vyriešiť Jamiu a Gerard by msl Lyn-Z. Bobovi už určite chýba. Ray má tiež rodinu a pomaly by s,e aj mali začať niečo tvoriť, hudba mi veľmi chýba. Ale na druhej strane, nechcem sa vrátiť, nechcem späť do reality. A ako to bdue so mnou a Gerardom? Dáme sa verejne dokopy? Budeme snáď spolu bývať? U mňa alebo uňho? Alebo budeme spolu tajne? To keby som vedel, raz sa domov vrátiť musíme. Možno za tri dni, možno za tri týždne. Radšej som sa prosebne zadíval na Gerarda, nech sa pokúsi vybaviť to a ja som s Mikeym ostal v obývačke sám. Pozrel som sa naňho a potom mi zaplo, prečo asi je taký smutný. "Mikey?" sadol som si k nemu. "Alicia je odtialto?" napadlo ma, že asi budeme musieť odísť a on ju už neuvidí. "Nie, ale neviem odkial je. Tiež je tu na chate." Takže môže byť odkiaľkoľvek. "Uhm, možno býva niekde blízko. Spýtaj sa jej!" usmial som sa a povzbudivo som ho potlapkal po pleci. "Okay-" Tiež sa usmial s malou nádejou. "Idem hneď, zavolám jej a dohodnem si s ňou stretnutie." Postavil sa a vytiahol z vačku mobil. "Teraz?" nahodil som naňho crazy prekvapený ksicht. "Hej, čo keď mám už len tri dni s ňou?" Hm, logické. "Určite býva niekde blízko, možno v Beleville a keď tak, tak budete cestovať." "Hej ale aj tak ju chcem vidieť." "Hm, tak veľa šťastia," zaželal som mu a on už len rozpačito kývol na pozdrav a utekal preč.

Gerard: Fajn, tak to zase zostalo na mne. Postavil som sa a pobral som sa za Bobom. Našiel som ho, ako si robí toasty. "Ahoj Gerard, dáš si?" opýtal sa a ukázal na toastovač. "Dám si, ďakujem." Sadol som si za stôl aj s pohárom džúsu a počkal som, kým Bob položí tanier s toastami za stôl. Svoj tanier si chcel vziať do obývačky, no zastavil som ho. "Hej Bob. Počkaj chvíľu." Bob sa otočil a pozrel na mňa. "Gerard, ak chceš hovoriť o odchode domov, tak sa nenamáhaj. V utorok odchádzame. A bodka." Už chcel znova odísť, ale zase som ho zastavil. "Bob prosím vypočuj ma." Povzdychol a sadol si za stôl. "No hovor. A nepreháňaj." "Vieš," začal som s nádychom, "keď sa vrátime domov, musíme dať do poriadku veľmi veľa vecí. Musíme dať do poriadku veci s Lyn-Zou a s Frankom sa musíme dohodnúť, čo bude ďalej." "No tak prečo to predlžovať? Prečo to nedáte do poriadku čo najskôr?" opýtal sa a zakusol do toastu. Vzdychol som. "Bob, pokiaľ sme tu, nepotrebujeme k životu nič, len jeden druhého. Nemusíme myslieť na skutočnú realitu, prežívame tu nádherné chvíle. Je pravda, že nám chýba hudba, ale jeden pre druhého sme dôležitý a nechceme sa vzdať tejto krásy." Pohľad som mal smutný, Bob zas chápavý. "Gerard ja viem. Ale keď to dáte do poriadku čo najskôr, všetko pôjde lepšie. Ver mi. Dobrú chuť." Vzal si toasty a odišiel. Zostal som sedieť pri stole a rozmýšľal som nad jeho slovami.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama