Najlepšie riešenie je neriešiť..(Stalky)

Frerard holidays on the bower 12. časť

17. dubna 2009 v 18:59 | Lenusqa and Chemical Barbie |  Frerard holidays on the bower
Ja to dávam rýchlo,viete aby to bolo čo najrýchlejšie na úrovni s Chemical Barbie :))...Tu je dvanásta a aj trinásta a potom to už pôjde...

Gerard: Zobudil som sa na odporné hrmenie a blískanie. Frank ma isto nechcel zobudiť, ale to posraté okno buchlo, tak som sa zobudil. Obzrel som sa. Pobúchal som po posteli vedla seba a zavolal som ho. Jemne a opatrne sa ku mne pritisol. "Čo je?Bojíš sa ma?" Spýtal som sa potichu. "Nie, nechcel som Ťa zobudiť." povedal tiež potichu. Usmial som sa a pohladkal som ho po líci. "Hm.. to tá búrka" Preplietol si moje prsty cez jeho.Keď som ho chcel pobozkať, sklonil hlavu. Sklamane som naňho pozrel. Vybehol z izby. Potichu som sa vytratil za ním. Všimol som si ho v kúpelni, umývať si zuby. Oprel som sa o dvere a rozosmial som sa. Otočil som sa a keď ma zbadal s kefkou v ústach sa mi znažil niečo povedať. Keď si vypláchol ústa, chytil ma okolo pásu a oprel sa o mňe. "Nemal by som si aj ja umyť zuby?" Opýtal som sa s úsmevom. Zlahka ma pobozkal a napchal mi do úst jazyk. Potom sa oddialil a pokrútil hlavou. Rukou som nahmatal vypínač a zhasol som. Zalial ma čudný pocit. Snažil som sa rozopnúť mu opasok no zastavil ma. "Gerard, si si istý?" Opýtal sa a ja som naňho len váhavo pozrel. Po chvíli váhania som sa k nemu naklonil, letmo ho pobozkal a vyśiel som z kúpelne. Mal pravdu, nebol som si istý. Zišiel som dolu do kuchyne. Sedel tam Bob a fajčil. Bez slova som sa napil minerálky, vzal som si z krabičky cigaretu a zapálil som si. "Si v pohode?" opýtal sa a potiahol si. "Hej, hej som." Hodil som naňho nenútený úsmev a keď som dofajčil, vyšiel som hore. Fank ležal na posteli odkrytý a triasol sa. Jemne som sa k nemu pritúlil a zakryl som nás. "Milujem ťa Frankie.." Zašepkal som a dal som mu jemnú pusu. Trochu sa zahmíril, niečo zabrblal a spal ďalej. Keď som sa zobudil, Frank tam už nebol. Vonku už svietilo slnko a nebolo vidieť ani mráčik. Obliekol som sa a zišiel som dole. V kuchyni sedeli Bob s Frankom a pri linke stál Bert. Všimol som si na jeho líci modrinu. Hodil na mňa vražedný pohľad. Frank si to všimol. "Čo po ňom zazeráš?" Bert prešiel pohľadom zo mňa na Franka. Ten mu pohľad opätoval. "Nikdy som ťa nemal rád" precedil Bert pomedzi zuby. "Ani ja teba ty pako" Frank naňho ani nepozrel, keď to povedal. Vstal a keď chcel vykročiť smerom ku mne, Bert sa zahnal a jednu mu vrazil. Frank sa zatackal a takmer spadol na zem. Navalilo sa do mňa toľko zlosti, že som sa neovládol a podišiel som k nemu. Začala sa bitka, krutá bitka. "Gerard! Prestaň!" kričal Frank a aj s Bobom sa ma snažili odtrhnúť. Zrazu som pocítil prudkú bolesť hlavy a klesol som na zem. "Gerard!" Nevnímal som. Matne som rozoznal zvuk sirény na sanitke, ale potom som upadol do bezvedomia...

Frank: Ešte šťastie, že som Gerarda zastavil. Bolo jasné, že nieje pripravený. No dobre, trošku som bol sklamaný, keď ma len pobozkal a odišiel ale nechcel som na neho tlačiť. Mal som už značný problém tam dole, ale snažil som sa na to nemyslieť a šiel som si ľahnúť. Chcel som počkať kým príde Gee, aby som mohol zaspinkať v jeho krásnom objatí, ale nejako som nakoniec zaspal, lebo som sa ho dočkal až ráno. Tak krásne mi fuňel do ucha, až to šťeklilo. Po chvíľke som vstal a šiel dole. Bert sedel vedla Boba a niečo mu vysvetloval. "Dobré ránko" pozdravil som ich s úsmevom. Bert sa hneď otočil a na líci mal modrinu. "Heh" na hlas som sa zasmial. "Čo je?" Spýtal sa Bob a potom ešte dodal "..aj tebe dobrée" "Nič" Povedal som s úsmevom. Bert sa postavil a prešiel k linke. Nenávistne na mňa pozrel, ale ja som si to nevšímal, sadol som si na jeho miesto a začal debatu s Bobom. "Čo máš takú dobrú náladu?" Spýtal sa ma. "Áále.." zatiahol som, lebo ani sám som nevedel. "Čo... dal ti už Gerard konečne?L Začal Bert rýpať. Nevšímal som si ho a ďalej som debatoval s Bobom. O chvíľu prišla moja láska. Gerard. Bert tupec po ňom hodil vražedný pohlad. To si teda nenechám. "ČO po ňom tak zazeráš?" Zasekol som na berta. Potom som si ho zase prestal všímať a šiel som radšej privítať môjho miláčika. Na pol ceste ma však niečo zasiahlo. Ten blbec Bert. Ou, furt žiarli. Si myslí že takto získa Gerarda? Hovno! Gee sa doňho pustil a začali sa byť. Toto neskončí dobre kurva! Schopil som sa a s Bobom sme ich hneď začali oddelovať. Gerard si v tej bitke celou silou treskol hlavu o roch linky. Spadol na zem a Bob rýchlo zastavil Berta aby ho ďalej nebil. Sakra! Sakra! Začal som panikáriť. Pribehol som k Gerardovi a začal som ho kriesiť. "Hovno Pomáha!! HOVNO!! Panikáril som a ani neviem, čo som rozprával. "Zavolaj záchranku ty blbec!!" Kričal na mňa Bob, ktorý ešte stále držal Berta. Ten sa už vlastne ani nebránil, skôr vydesene pozeral na to, čo vyviedol. Zobral som telefón a začal som mačkať 3 tlačítka. Nevedel som sa trafiť na 9. Nakoniec som ale správe naťukal 911. Trepal som maximálne blbosti, tej tetke čo sa ozvala. "On spadol a buchol sa!! A Bob drží Berta!" Niečo také.. "Pane, prosím vás poporiadku!Upokojte sa." Hústila do mňa. Nakoniec mi telefón vytrhol Ray, ktorý ani neviem kedy prišiel, a všetko vybavil. Ja som zase pribehol k Gerardovi. "Gerard!! Gerardko!" Kričal som a mačkal som ho v mojom objatí. Niekto, myslím že Mikey, ktorý tiež neviem ako sa tam objavil, ma za plecia ťahal preč. "Frank, uvedom sa takto mu nepomôžeš!!" Zakričal na mňa Bob, ktorý už kľačal vedľa mňa nad Gerardom. Všade bola jedna veľká panika. Alebo len skôr v tom mojom záchvate paniky to tak vyzeralo. Konečne došla sanitka. "No konečne! Kde ste boli vy blbci!!" Začal som im nadávať, aj keď na moje prekvapenie prišli dosť rýchlo. "Upokojte ho!" Zavolal jeden z nich. Ten ktorého som búchal do hrude. Ray ma odtiahol a Mikey mi dal Facku. Geeho zobrali do sanitky. "A kto s ním pôjde?" Spýtal sa jeden záchrankár. Hneď som vyletel. "Jaá" Kričal som. "Nie, on nie!" Ukázal na mňa prstom jeden, ten čo som ho predtým bil. "Ja pôjdem" Ozval sa Bob a už sadal do sanitky. "Ja ho zabijém!Neho aj toho záchrankára!" kričal som za odchádzajúcou sanitkou. Ray ma zase držal za ramená a ťahal ma dovnútra. "Sadni si" Prikázal mi nasrane a ja som si sadol. Mikey ma upokojoval, až som nakoniec zostal ticho sedieť. Neviem de bol ten hajzel Bert, ale aspoň videl, čo spôsobil...

Gerard: Tma a ticho. Nič nevnímam, spím. Umrel som? Snáď ešte nie. Nevnímam sanitku, ani Bobov hlas, nič. Zrejme som v nemocnici, no neviem o tom. Okolo mňa sa deje toľko vecí a ja ich nemôžem sledovať. Ležím v izbe na posteli a okolo mňa postávajú lekári. No ja ich nevnímam, nepočujem ani ich slová ako sa bavia o mojom stave. "Otras mozgu." "Zomrie?" "Nie. Len si pár dní poleží tu." "Kedy sa zobudí?" "Neviem" "Ďakujem." Bob sedí pri mojej posteli, no ja ho nepočujem. Okolo mňa je len tma a ticho. "Ach Gerard. Ty si taký debil. Mám dojem, že pôjdem aj za psychiatrom, lebo Frank ho určite potrebuje. Keby si videl tú scénu. Vy ste taký pakovia aj s tým Bertom. Ale je to v podstate jeho vina, to je pravda. Nemal zabŕdať, ako keby ťa nepoznal. Veľmi dobre vie, ako ti na Frankovi záleží ale aj tak robí kraviny." -Bob niečo vraví? A je vôbec tu? netuším. "Pane mali by ste ísť" "Áno, už pôjdem. No Gerard tak sa maj. A láskavo sa zobuť ,lebo nabehne Frank a po jeho výstupe sa zobudíš určite. Maj sa" Začínajú sa mi vynárať postavi. Zobúdzam sa? Nie. Prichádza sen. Vidím seba a kapelu. Stojíme na pódiu a hráme pred tisíckami divákov. Je to užasné, spievam. No zrazu mi dochádza hlas... Chrapčím, rozkašlem sa. Hudba prestáva hrať a fanúšikovia po mňe hádžu odpadky. "Nie"chrčím.. "Nie!!" Zrazu padám z pódia. Padám hlboko, podo mnou je len čierna diera. Nekonečno. Zrazu sa ozýva smiech. "hahahahahahhhaaaa!! Muhahahahahá! Zazriem Bertovu tvár v nadživotnej veľkosti. "Vidíš Gerard? Takto dopadne každý tupec, ktorý sa so mnou zahráva! Hahaha, muhahahaha!" Tresk. A nič. Už zase len ticho a tma. Pri mojej posteli sa isto vystriedalo plno ľudí. Alebo nie? "Gerard prosím zobuď sa, Gerard prosím. To som ja Frank, prosím.. " Matne rozoznávam hlas. "Gee.." Cítim, ako mi niekto drží ruku. "Gee, prosím ťa zobuď sa" Je to ten najkrajší hlas na svete. No ja mu nemôžem odpovedAť... Ešte stále spím. Len ho počujem a vnímam dotyky, ale nemôžem mu povedať ako ho milujem. Frankie.. "Frank, no poď už." Mikey. "Nie nejdem, chcem tu s ním zostať." "Bože Frank neplač, ak spravíš zase scénu osobne ťa povlečiem k cvokárovi." To je určite mudrlant bob. V duchu sa pousmejem. "On sa usmial" Skrkol zrazu Mikey. Naozaj? "Gee, počuješ ma?" Pokúšam sa Frankovi stisnúť ruku... "Fran..Frankie..." šepkám. Ale je ma počuť? Prebúdzam sa. Otváram oči, vidím bielu miestnosť. Oproti mne stojí Ray. Pomaly otočím hlavu. Zhlboka sa na mňa usmieva Mikey Bob a... a ten najkrajší úsmev na svete. Po tváry mu stekajú slzy. "Gerar!" Skrýkne Mikey a Bob mi jednu pleskne. Prestaň ty debil. Frank ma jemne objal. Popri tom mi nenápadne zašekla do ucha "Milujem ťa" a odtiahol sa. " No hurá spachtoš, spal si dva dni." "to fakt?" opýtal som sa ešte stále trochu rozospato. Všetci prikývli. V tom nabehol lekár a všetkých požiadal o odchod. E-śte som sa usmial na môjho Frankieho a potom sa zavreli dvere. Prešiel týždeň. Frank za mnou chodil každý deň. Jedného večera sa pri mne zjavil Bob. "ideme domov" zahlásil a vyšklebil sa. Nechápavo som naňho pozrel. "No šup, obliekaj sa lebo si to lekár rozmyslí" Sestrička mi poodpájala prístroje a ja som sa obliekol. "Takto neskoro?" Bob myskol plecom. "Prekvapenie" Usmial som sa a potom sme sa pobrali. Keď sme dorazili na chatu, bolo už jedenásť preč. mikey bol rozvalený na pohovke a chrápal. Ray sedel v kresle a nebol mu nič dlžný. "Kde je?" "V izbe" odpovedal mi Bob, bez toho aby som dokončil otázku. usmial som sa a potichu som vyšiel hore. Otvoril som dvere a nazrel som dnu. Frank vyšiel hore. Otvoril som dvere a nazrel som dnu. Ležal na posteli a keď ma zbadal, skoro mu vyleteli oči z jamiek. "Ge-Ge-Gerard!" Vyskočil a bežal "Prekvapenie!" Povedal som a objal som ho. Zakopol som dvere a zamkol som. Teraz som si bol istý. Začal som ho bozkávať a rozopínať opasok. "Gee..a-ale.." Zapchal som mu ústa mojím jazykom a ďalej som nás vyzliekal. Keď sme už boli nahý, položil som ho na posteľ a jemne som doňho zasunul. Bol to neopísateľne krásny pocit. Začali sme obaja vzdychať . Keď sme sa spravili a ležali sme v objatí, pobozkal som ho a zašepkal som "Milujem ťa Frankie" "Aj ja teba Gee.."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama