Najlepšie riešenie je neriešiť..(Stalky)

Frerard holidays on the bower 10. časť

17. dubna 2009 v 17:32 | Lenusqa and Chemical Barbie |  Frerard holidays on the bower
Tak tu je aj tá desiata,potom hodím aj jedenástu,som dooosť pozadu a nič nerobím len kecám a kecám...xD Celá ja :P

Gerard: "Kurva! kurva!" Zobudil som sa na Bobov krik. Nechápavo som naňho pozrel s rozospatým výrazom v tvári. "Mikey! Zabijem ťa!" Vrieskal ako zmyslov zbavený. Mikey sa zobudil. "Zabijem aj teba aj Franka!" "Čo sa deje?" opýtal som sa a videl som Mikeyho nechápavý výraz. "Poď sem, okamžite!" Mikey sa zvihol a Bob ho schmatol.. Vytiahol ho z izby a tam sa s ním potichu rozprával. "Ty imbecil, ja ťa zabijem!" "Čo je boha?" "Nič, ibaže Frank je v nemocnici a keď sa to Gerard dozvie, nechcem vedieť, čo sa bude diať!" "Čože, prečo? Ako?.." "Keby ste nerobili hovadiny, nič by sa nedialo a všetko by bolo OK!" "Ó môj bože..Gerard sa zblázni.. Aj keď je nasraný, ale šlahne ho. A zabije ma, ak sa Frankovi niečo stane.." "komu sa má čo stať?" Opýtal som sa, keď som k nim v trenkách podišiel. Obaja na mňa vyľakane pozreli. "Čo sa deje?" Obaja boli ticho. "Kurva čo sa deje?" znervóznel som. "Mikey, choď sa obliecť" prikázal mu Bob a mikey poslúchol. Potom sa Bob otočil ku mne "gerard.." začal pomaly. Toto nieje dobré.. "V noci bol strašný lejak a Frank bol vonku.." Boha čo je s Frankiem? Do očí sa mi nahrnuli slzy a roztriasol som sa. Bob ma chytil za ruku a pokračoval. "Bol pri starom moste a zrejme bol podchladený. išiel okolo strážnik, ktorý mal službu a našiel ho zvíjajúc sa na zemi. Teraz je v nemocnici, pokúšal sa ujsť, ale lekári ho priviazali k posteli a upadol do bezvedomia." držal mi ruku no ja som sa mu s plačom vytrhol. Zabuchol som dvere izby a hodil som sa na postel. Plakal som dobre dlho. "Do riti!Je to všetko moja vina!Ja za to všetko môžem!Frankie nesmie sa ti nič stať!" Ucítil som na sebe čiesi objatie. "Gerard.." "Nechaj ma!Dajte mi všetci pokoj!" Vyskočil som z postele, natiahol som na seba rifle a tričko, v rýchlosti som si obul ponožky a tenisky, zhrabol som mikinu a nedbal som na Bobove otázky ,kam idem´.Nasadol som do auta, namieril som si to plnou rýchlosťou do nemocnice.Zastavil som na parkovisku a vbehol som dnu. "Prosím vás, kde leží Iero?" "Dobrý deň pane. Máte na mysli Franka?" No née, pápeža ty krava, pomyslel som si ale prikývol som. "tretie poschodie, izba číslo 60" "ďakujem" Vybehol som po schodoch a pálil som do izby, číslo 60. Zaklopal som. Nič, žiadny ohlas. Vošiel som dnu. Frank tam ležal sám, mal zavreté oči. Sadol som si na stoličku vedľa postele. Chytil som ho za ruku a rozplakal som sa. "Frankie, budem ťa milovať nadovšetko na svete, nech sa stane čokoľvek. Nesmie sa ti nič stať. Je to všetko moja vina. Prepáč mi." Pobozkal som ho a ešte som tam hodnú chvíľku sedel. Potom som mu vtisol do ruky moju retiazku pre šťastie a odišiel som. Auto som pristavil pred chatu a pobral som sa po ceste. Zase som išiel do toho parku. Presedel som tam celé upršané poobedie. Potom som išiel do lesa, v ktoro som strávil noc. Sadol som si až po dobre dlhom čase,keď už sa začínalo stmievať. Sedel som tam a plakal som. Nechcel som nikoho vidieť. Ani Franka, len som chcel, aby bol v poriadku. modlil som sa a na kolenách som prosil pána Boda, aby bolo všetko v poriadku. Odpoveďou mi bol blesk, ktorý trafil nejaký vzdialený strom a hrmenie hromu...


Frank: otvoril som oči. Rozhliadol som sa okolo seba, všetko všade biele a tá vôňa. Som v nemocnici. Spomenul som si matne na včerajšok. Striaslo ma. "Už sa prebral" počul som ako niekto zašepkal. Pozrel som vedľa seba. Mikey nahodil stupidný úsmev a vedľa neho stál Bob. Jednu mu strelil za ucho a potom zbadal, že som už hore. "Blbec.." Dodal ešte na Mikeyho. "Tak to sme moc radi, že si už hore." uškrnul sa Mikey. "Niečo si si šlahol?" Spýtal som sa ho, keď mu na tvár znova nabehol ten stupidný úsmev. "Nie, nič." Odpovedal a ďalej sa usmieval jak inbecil. "No dobre.. počuj, nebol tu Gerard?" "Nie" Odpovedal som rýchlo Bobovi. Ani Gerarda nezaujímam. "Aha, lebo zase je niekde v **** Ehm.. niekde neviem kde" Podotkol Bob. "Aha, no on tu nebol a nemyslím si ani, že príde" Povedal som bez náznaku emócií. "hmm...no.." Bob chcel niečo povedať, ale vtrhol doktor. "V tejto nemocnici je to ako blázninec!! Kto vás pustil?!? Návštevné hodiny skončili! Môžete prísť zas o 4tej!.... No nekukaj na mňa! Von!!" Rozkrikoval sa, ale pripadal mi skôr smiešne, taký malý, oproti Bobovi a Miekym ale dával najavo že on je tu šéf. "..no dobre! Aby si sa neposral..." Podotkol Mikes tichšie. V duchu som sa na tom zasmial, ale potom som vybuchol a začal som sa smiať nahlas. Zrazu som niečo ucítil v ruke. pozrel som sa na to niečo. Gerardova retiazka pre šťastie. "Héeej héej!!!!!! Chalaníi!!" Začal som sa mikať a zúfalo kričať. Bobo to našťastie ešte počul a strčil hlavu do dverí "Gerard!" Zakričal som s úsmevom na tváry a ukázal som mu retiazku. "povedal som von!!" Zakričal lekár a zavrel dvere. no snáď Bob pochopí, čo som mu tým chcel povedať...Okolo pol 5 ma prišiel kuknúť Ray a povedal, že Gerard je v pohode. Potešil som sa a povedal som mu nech ho pozdravuje. Nechápavo som naňho pozrel, keď mi povedal, že si ho mám pozdravovať sám. "prečo?" Spýtal som sa. "lebo stojí za dverami." povedal potešene. Na tvári sa mi zjavil zase ten natešený úsmev a hneď sa otvorili dvere. "Gerard!" Skríkol som ešte viac natešene. Vošiel a Ray hneď odišiel. "Poď sem prosím." povedal som už trochu menej nadšene, keď len placho postával pri dverách. podišiel ku mne a sadol si na stoličku vedla postele. "Prepáč mi to prosím" povedal ticho. "Čo? Ty mi prepáč Gerard, to čo som ti urobil, sa nedá ospravedlniť, ale prosím prepáč. Vtedy mi hrablo." Ospravedlňoval som sa mu. Chytil ma za ruku, po tej dlhej dobe to bolo také krásne. Rukou mi prešiel po tej mojej. Zdvihol som ju pred jeho tvár. "Máš ho u mňa, strážim ti ho." Povedal som zase s tým šťastným úsmevom.. Oprel si hlavu o postel tesne vedľa mojej a s úsmevom ma pozoroval. Potom ma pobozkal, nádherný pocit. "Milujem ťa" Povedal som mu. Ešte raz ma krasne pobozkal. "Kedy budeš môcť ísť?" Spýtal sa ma po chvíli. "Doktor povedal, že keď mi zas nehrabne tak skoro." "nehrabne?" prekvapene na mňa pozeral. "Mal som nejaký záchvat či čo, taký divný pocit." "A to..to.. kvôli mne?" Spýtal sa po chvíli. "Nie, už predtým som to mal, keď Jamia..keď sa to všetko zomlelo." Stíšil som hlas. Namislene sa na mňa pozrel a potom sa usmial a naklonil sa nadomňa. pobozkal ma.Už sa šiel odkloniť, ale zachytil som ho za golier a pritiahol som si ho. Zase sme sa pobozlaki, teraz dlhšie ale niekto otvoril dvere tak sme sa pozreli, že kto. Och, čo tu ten chce? "Ehm,ehm.. Dúfam, že som vás nevirušil." Dlbec!! jasné že si nás vyrušil! Pomyslel som si "Ahoj Bert" pozdravil som ho s falošým úmevom. "Ahojte" milo sa usmial a keď sa Gerard na mňa otočil, prižmúril oči a hodil na mňa vražedný face.. Ten mi asi nikdy nedá pokoj...



 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama