Najlepšie riešenie je neriešiť..(Stalky)

...NAVŽDY SPOLU...

7. března 2009 v 23:20 | Lenusqa |  Jednorázovky
Tak túto jednorázovku som napísala ja,a potom ma to dosť dlho sralo,že jaký koniec som tomu spravila...Ale potom by bolo šetko na jedno kopyto a tak musel dakto spraviť aj krok iným smerom,nie???Tak príjemné čítanie...



Stál som pred školou a čakal som na môjho brata. Kde sa ten debil zasa túla? Nakoniec sa Mikey objavil vo dverách. -No konečne. Prekrútil očami a pobrali sme sa na autobus. Všimol som si na zastávke jedného chalana. Fajčil, mal na sebe čierne nohavice, mal čierne vlasy a piercing v nose a v pere. Typoval som ho na punk-rockera. Keď zbadal, že sa naňho dívam, usmial sa na mňa. Úsmev som mu oplatil a potom sme nastúpili.

Chalan tam zostal stáť. V autobuse som o ňom premýšľal. -Hej Mikey, drgol som do brata. -Čo je? -Poznáš toho chalana, čo bol na zastávke? -Áno, je nový v našej škole. -Hej? A kam chodí do triedy? K nám? -Né, do vedľajšej. Volá sa Frank Iero. -Frank... Diky. DOma som šmaril tašku do kúta izby a na plné pecky som zapol hudbu a hodil som sa na posteľ. Čo ma na tom Frankovi tak zaujalo? pýtal som sa sám seba. Nie som žiadna buzna, ale na tom chalanovi bolo niečo, čo ma strašne priťahovalo. Na druhý deň som ho videl mihnúť sa na chodbe. Chcel som ísť za ním, no zadržala ma učiteľka. -Way! Čo má zase znamenať ten rozbitý záchod? Len som na ňu zízal. -Aký záchod? -Ten rozmlátený na poschodí! -Ale ja som dnes na wecku ešte ani nebol. -Isteže. Až sa dozviem, že si to spravil, dám ťa vyraziť! Prekrútil som očami a odišiel som. No Franka som už nevidel. Po škole som sa vysral na Mikeyho, pretože som zbadal Franka ako kráča na zastávku. Pobehol som. -Ahoj, pozdravil som, keď sa konečne zastavil. -A-ahoj. Bol prekvapený.-Ty si Frank, však? Prikývol. -Teší ma. Som G... -Gerard, áno viem. Aj mňa teší. Usmial sa. Mal taký krásny úsmev. -A odkedy chodíš k nám do školy? -Od dnes v podstate. Zapálil si cigaretu a ponúkol ma, tak som si vzal. Zapálil mi ju a ja som si potiahol. -Kde bývaš? -Neďaleko, idem autobusom len tri zastávky. -Vážne? Tak to si asi blízko mňa, ja vystupujem na štvrtej. Opäť sa usmial. Bože, bol taký zlatý. Nastúpili sme do autobusu a celú cestu sme sa zhovárali. Chodili sme spolu domov každý deň. V škole sme sa veľmi nestretávali, a keď tak, tak sme sa len pozdravili. Raz v piatok sme sa opäť stretli na zastávke. -Nechce sa ti ísť vom? odhodlal som sa opýtať. -Jasné, len si hodím domov tašku. Prikývol som. išiel som s ním domov, bola tam jeho mama. -Dobrý pani Ierová, pozdravil som a ona sa na mňa usmiala. -Ahoj, ty musíš byť Gerard. Prekvapene som prikývol. -Hneď som tu, povedal Frank a vybehol hore. -Dáš si niečo piť? opýtala sa ma jeho mama. -Nie ďakujem. Usmial som sa a obzeral som si ich pekný priestranný dom. O malú chvíľu dobehol Frank a išli sme k nám. Nikto nebol doma. išli sme do mojej izby, ktorú som mal oblepenú samými punk-rockovými skupinami. -Wau, máš to tu super, povedal a sadol si na posteľ. Usmial som sa a sadol som si k nemu. -Vieš... Začal som nesmelo. Pozorne sa na mňa díval. -Ja... Neviem... Neviem ako... Nestihol som to dopovedať, pretože jeho pery som ucítil na tých svojich a po chvíli aj jeho jazyk v mojich ústach. Odtiahol sa a všimol som si červeň v jeho lícach. Usmial som sa. -Aj ty sa mi páčiš, povedal a pohladil ma po ruke. Začul som kroky po schodoch a tak som sa odtiahol a išiel som zapnúť hudbu. Vtedy di izby vtrhol ten pako Mikey. -Čo chceš debil? opýtal som sa a len na mňa zazrel. -Frank, toto je môj brat Mikey, Mikey toto je Frank. Frank naňho len kývol. -Mama ti odkazuje, že dnes nepríde a tak máš spraviť večeru. -Nechce sa mi. -Newa, aj tak idem k Rayovi. Čawte. -Čau. Otočil som sa k Frankovi. -Nechcel by si dnes u nás spať? Rozmýšľal chvíľu a potom prikývol. Usmial som sa a dal som mu pusu na líce. Išli sme sa prejsť, Frank si vzal veci z domu a cestou sme si kúpili pivo, vodku a kolu. U nás sme sa v obývačke rozvalili na gauči aj s pizzou Hawai ktorú sme si objednali a s chlastom. Pustili sme si telku a otvorili sme fľaše. -Frank? -Áno? Pohladil som ho po stehne. -Chcem, aby si vedel, že to, čo poviem aj keď budem naslopaný... Teda ak to náhodou poviem... No, proste... Ľúbim ťa. Usmial sa na mňa a pobozkal ma. -Aj ja ťa ľúbim Gee. Ľahli sme si na gauč, pritúlili sme sa k sebe a bozkávali sme sa. Potom sme sa dali do pitia a do jedenia. Z pizze tam zostalo možno pol trojuholníka a z vodky ani z piva ani kvapka. Rehotali sme sa ako zmyslov zbavený, ani sme nevedeli na čom. Nejako sme sa vytackali hore, párkrát sme sa zrúbali a dobre sme sa na tom kŕčovali. Frank sa hodil na postel a tam sa na niečom šúlal. Ja som išiel do sprchy. Šmykol som sa ale nejako som udržal rovnováhu a dotackal som sa do sprchy. Keď som na seba pustil vodu, prebral som sa zo začínajúcej opice. Natiahol som si trenky a uterákom som si vyšúchal vlasy. Frankie bol rozvalený na posteli. -Frankie? -Hmm... -Bež si dať sprchu. Jemne som ho pohladil po líci. -Hmm... Gee, mne sa nechce. -No, utekaj, zasmradíš mi to tu. Nejako sa s mojou pomocou zdvihol a odtackal sa do kúpeľne. Stál som pre istotu za dverami. Počul som, ako si pospevuje. Usmieval som sa a keď som počul, že vypol vodu, vbehol som do izby. Keď prišiel, vyzeral byť ako-tak v norme. Usmial sa a zamkol izbu. Potom podišiel ku mne. Začal ma bozkávať a rukou mi zašiel do vlasov. Pohladil som ho po stehne a smeroval som k jeho trenkám. Jemne som ho položil na postel a trenky som mu stiahol. Začal pomaly vzdychať a keď sa mi spravil do úst, chytil ma a pretočil ma na brucho. Úplne pomaly do mňa zasunul a po chvíli začal zrýchľovať. Keď sme už boli obaja hotoví, ľahli sme si vedľa seba a v objatí sme zaspali. Takýchto krásnych večerov sme zažili ešte niekoľko. No prišiel jeden piatok. Čakal som Frankieho na zastávke. Nechodil už dobrých dvadsať minút. Potom som ho konečne zbadal. Obzrel sa a išiel prebehnúť. No zrazu sa zo zákruty vyrútilo auto. -Frankieee! skríkol som, ale neskoro. Ozval sa náraz a zrazu ležal na zemi. Do očí mi vyŕkli slzy a v momente som sa k nemu rozbehol. Ležal bez jediného pohybu. -Frank! Frankie, prosím! Povedz niečo! Na hlave som zbadal ranu, z ktorej mu vytekala krv. -Frnakie! Prosím vydrž! Videl som vodiča ktorý ho zrazil, že volá záchranku. Po lícach mi stekali slzy. Konečne dorazila sanitka. Dali mu prvú pomoc a naložili ho do sanitky. Išiel som s ním a celý čas som ho držal za ruku a šepkal, nech vydrží. Konečne sme dorazili do nemocnice. Rýchlo ho previezli na operačku a mňa nehali jak debila stáť vonku. Plakal som. Prechádzal som sa, sedel som... Nevedel som, čo mám robiť. Čo budem robiť? Bože, Frankie, nesmie sa ti nič stať! Asi po troch hodinách prišiel doktor. Vstal soma a utrel som si tvár do rukáva. -Vy ste jeho brat? -Nie, som jeho pria... Najlepší kamarát. Prosím vás, čo je s ním? -Je vo veľmi vážnom stave. -Dostane sa z toho? to bolo to jediné, čo ma zaujímalo. Triasol som sa. -Je tu len veľmi malá šanca na prežitie. Má poškodený mozog a narazenú chrbticu. Ak aj bude žiť, bude na vozíčku. -O môj bože. Musel som si sadnúť. -Môžem ho prosím vidieť? -Ale len na chvíľu. Poďte. Vzal ma do miestnosti plnej prístrojov. Frankie ležal na posteli a bol ponapájaný na milión tých hadičiek a prístrojov, čo tam boli. Podišiel som k nemu a chytil som ho za ruku. Slza sa mi skotúľala po líci na jeho ruku. Odrazu pootvoril oči. -Ge-Gerard. Začal pomaly -Frankie, Frankie neboj, dostaneš sa z toho. Usmial sa a len jemne pokrútil hlavou. -Frankie, ty musíš žiť! Musíš bojovať, nesmieš zomrieť! Kvôli mne! Ja ťa potrebujem, inak zomriem aj ja! -Gee, milujem ťa. Si môj najlepší priateľ, na-navždy ním budeš. Ďakujem. Jemne mi stlačil ruku a zvrel oči. -Milujem ťa. Hlava mu klesla na druhú stranu. -Frankie... Stroje začali pípať. -Frankie! Neumieraj! Prosím! Frankie milujem ťa! Nesmieš ma opustiť! Dobehol lekár. Snažil sa resuscitovať ho, ale ani po desiatich minútach sa mu to nepodarilo. Pozrel na mňa a pokrútil hlavou. -Niééé! klesol som na zem a tvár som si zaboril do dlaní. Plakal som ako malé decko. -To nie je možné! Frankiee... Lekár sa ku mne zohol a objal ma. -Je mi to ľúto... Potom mi dal nejakú injekciu na ukľudnenie. -Frankie... šepkal som... Posledný raz som naňho pozrel, Vyviedli ma von. Dali mi jeho veci a ja som sa s plačom pobral za jeho mamou. Otvorila mi, ne keď zbadala moju uplakanú tvár, vyzerala prekvapene. -Gerard čo...? Podal som jej Frankieho veci, -Frankieho zrazilo auto. V nemocnici to neprežil. Pani Ierová je mi to tak ľúto... Do očí sa jej natlačili slzy. Objal som ju. Pomohol som jej s pohrebom a keď sa pohreb skončil, ešte som zostal na cintoríne. Mal krásny pohreb. -Frankie, milujem ťa. A nemôžem bez teba žiť... Ešte som tam stál a potom som sa pobral preč. Nie, ja bez neho nemôžem žiť. Zastavil som sa až na moste. Slzy mi stekali po tvári. Doma som nechal list na rozlúčku a jeden som nechal aj pre Frankovu mamu. -Bez Frankieho už nemôžem žiť. Prosím, chcem byť navždy pri ňom. GERARD. Postavil som sa na okraj. -Frankie, idem za tebou... Posledné slová...

NA DRUHÝ DEŇ V NOVINÁCH:

Ráno našli pri rieke telo maldého chlapca, ktorý pravdepodobne spáchal samovraždu...
Keď si pani Ierová našla list, zašla domov k Wayovým. -Chce byť navždy pri ňom... Obe mamy túto vetu pochopili. Na cintoríne na bielom matnom kameni bolo vyryté:
tu odpočívajú FRANK IERO a GERARG WAY

NAJLEPŠÍ PRIATELIA NAVŽDY...
a to doslova...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 ChemicalBarbie-Tvoja úchylná Frankáčka..A tvoja láska najväčšia (samo až po srne a Geem) xD ChemicalBarbie-Tvoja úchylná Frankáčka..A tvoja láska najväčšia (samo až po srne a Geem) xD | Web | 7. března 2009 v 23:40 | Reagovat

ou shit! toto jak ma v škole rozplakalo, keď si bola pri tabuli a ja som sa robila že ešte čítam aby si nevidela mna.. xD Hey priznávam sa, ale keď to je také smutné kurnik... a potom že ja níč a rýchlo som sa vzchopila lebo ten degeš Rišo na mňa čumel.. :-DxD

ach jaj..:( smutné je to moja.. :-( úplne mňa to dokáže rozplakať strašne vEľa krát, kvôli tebe som sa teraz rozmazala, oči.. :-D

2 Lenusqa Lenusqa | E-mail | Web | 7. března 2009 v 23:50 | Reagovat

jezis ty moja trupka...a si myslis ze ja som neplakala?ved som to roztrhat chcela...ale aj take sa musia pisat,nebude to snad secko na jedno kopyto....tak sa chod umyt ty trupka :D

3 marijen marijen | Web | 14. března 2009 v 20:24 | Reagovat

To jsem četla u chemical Barbie...Ale je to dobrý,mě se to děsně olíbí a je to smutný...doufám,že to tak nikdy nedopadne:-D

4 Lenusqa Lenusqa | E-mail | Web | 15. března 2009 v 22:39 | Reagovat

nedopadne urcite....akoze,navzdy spolu by byt mohli ale ne,takto to skoncit nesmie!!!

5 Peťula SB Peťula SB | Web | 12. června 2009 v 22:37 | Reagovat

ou - smutný.... :*-(

6 Lucia Lucia | Web | 18. června 2009 v 17:41 | Reagovat

ach...to bolo krásne:(normálne mám slzy v očiach...a ten koniec ten hrob..proste krása:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama