Najlepšie riešenie je neriešiť..(Stalky)

Forgive me please,I love you forever...

22. března 2009 v 0:07 | Lenusqa |  Jednorázovky
Tak, napísala som jednu jednorázovečku, ktorú ma donútila dopísať Barborka, pretože mi dala čítať jednu takú inú, dobrú, ale smutnú. Nieže by sa táto končila happy endom, to nečakajte. Teda, vyvoďte si z toho záver aký chcete, čakám komentíky a snáď sa vám bude lúbiť...


"Hej, ty hovado! Zabijem ťa Frank, prisahám!" kričal som so smiechom a utekal som za ním, ukradol mi totiž moju čokoládu. Nakoniec som ho dolapil, no skôr než som mu stihol moju čokoládku vziať, napchal si ju do úst a zašklebil sa. "A ty si čo myslíš, že ti ju budem vyťahovať z huby alebo čo?" Frank sa zašklebil a zo srandy prikývol. Nahodil som úchylný výraz a vrhol som sa naňho. "Uaa!" kričal keď som ho zvalil na zem. Napchal som mu jazyk do úst a uchmatol som, čo sa dalo. Potom som z neho zliezol. Bol som zvyknutý na jeho pusy, veď na koncertoch je to normálka. No mal som dojem, akoby som pri tom cítil akési šteklenie v bruchu. Frank bol celý špinavý od tej dobroty. "Fuj, Gerard ty úchyl jeden, už v živote ti nezoberem žiadne jedlo. A zvlášť nie čokoládu! Pozri sa jak vyzerám, jako prasa!" začal si utierať rukou ústa a ja som sa na ňom smial. "Poučenie do budúcna: Nikdy neber nič, čo nie je tvoje." "A obzvlášť pokiaľ ide o čokoládu Gerarda Waya, čo?" doplnil a zasmial sa. "Presne tak," pritakal som a obaja sme sa rozosmiali. "Vy debili čo robíte prosím vás?" vopchal hlavu do dverí Mikey. "Ty komu hovoríš debil? Ti takú strelím že zobereš tie dvere," ohradil som sa na Mikeyho a on na mňa vystrúhal grimasu. "Mike, nedráždi ho, lebo zle skončíš. Prisahám, je to neovládateľné zviera," povedal Frank s predstieraným strachom a ja som vydal taký zvuk akože rozzúrený pes. "Hej, Gee, ale toto znelo skôr jak nadržaný pes než rozzúrený," povedal Frank škodoradostne a ja som sa naňho zamračil. "Debilko," dodal som a vyplazil som jazyk. "Gerard ty si ozaj trafený," ozval sa opäť môj inteligentný brat. "Mikey, varujem ťa zavri hubu lebo po tebe skočím," vyhrážal som sa akože velice vážne. "Prosím ťa, kto by sa už len bál nadržaného psa?" spýtal sa škodoradostne a to ma dorazilo. "No počkaj!" rozbehol som sa za ním a on utekal po dlhej chodbe hotela. "Ja ti ukážem takého psa že sa dosereš z toho!" kričal som za ním a utekal som, nakoniec som vrazil do Boba. "Hej, pako klud dobre? Najprv ma nabere Mikey a teraz aj ty? Hrabe vám či čo?" "Bratská láska Bob!" kričal so smiechom Frank. "Jáj, tak sorry." Nadvihol som obočie ale potom som sa na to vykašlal. Išiel som naspäť do izby. "Veď to hovado sa vráti," podotkol som a hodil som sa na postel. Dnes sme mali volno, nič sa mi nechcelo, na všetko som kašlal. Ach jaj. Zrazu mi do mysle naskočil ten pocit, čo som cítil pri tom jak som pobozkal Franka. Pobozkal? Bol to bozk? Alebo len taký "oliz" že som mu napchal jazyk skoro až do hrdla, aby som si zobral svoju čokoládu? Teda, to čo z nej zostalo... V posledných dňoch som sám sebe pripadal divný. Bolo to všetko také... Iné. Na koncertoch-momentálne v Kalifornii-už ku mne neprišiel len tak, aby pobavil divákov. Myslím, že v jeho dotykoch a bozkoch bolo niečo viac. Alebo sa mýlim? "Hej, už si sa skludnil?" opýtal sa dotyčný, na ktorého som práve myslel. Ten jeho hlas znel v mojich ušiach tak zvonivo. Hodil sa ku mne na postel, s nádherným úsmevom na perách. "Frank?" "Hm?" pozrel na mňa a v jeho očiach sa zračili tie známe šibalské iskričky. "Môžem niečo vyskúšať?" opýtal som sa a on sa na mňa prekvapene pozrel. "Čo, ideš ma zabiť jako Mikeyho?" opýtal sa s iróniou v hlase. Namiesto odpovedi som ho pobozkal. A naozaj POBOZKAL. Na môj údiv-neodtiahol sa. A vtom som si to uvedomil. Veď ja ho MILUJEM! Nechcel som prestať, no nakoniec som sa odtiahol. Dívali sme sa na seba bez jediného slova. "Sprav to ešte raz," povedal potichu a ja som poslúchol. Rukou ma pohladil po vlasoch a ja som úplne stratil záujem o realitu. Teraz som sa sústredil len naňho. Na môjho Frankieho. Opäť som sa odtiahol a lahol som si vedla neho. Chvíľu sme na sebe hľadeli, no potom prerušil to ticho. "Gee, čo to malo znamenať?" opýtal sa a v jeho hlase zaznela neistota. "Ja neviem Frankie. Ale..." "Ani si nevieš predstaviť, ako dlho som po tomto túžil." Prekvapene som naňho pozrel. "Po ozajstnom bozku od teba. Gee, ja ťa milujem." Pohladil som ho po tvári. "Aj ja teba Frankie. Ale uvedomil som si to až teraz. Prepáč." Jemne som sa usmial a on mi úsmev opätoval. Potom sa zdvihol a vyšiel z izby. "Hovado, hovado!" ozvalo sa spoza dverí. Zamračil som sa a vyskočil som z postele. "Mike prisahám ti že ťa zabijem ty debil jeden!" zakričal som za ním a ten pako sa začal rehotať ešte viac. Vbehol som mu do izby, kde sa snažil ukryť. Skočil som po ňom a zvalil som ho na postel. Schytil som vankúš a trieskal som mu ho o hlavu. "Héj! Dobre, dobre! Klud Gerard!" kričal, no smial sa a vzpieral sa. No potom schytil vankúš aj on a začal ma ním trieskať. "Uaa! Do riti aj s tebou!" zvreskol som naňho a začal som sa rehotať ešte viac. Konečne sme sa ukludnili, ale až potom, keď do dverí strčil hlavu Ray a vynadal nám. Odpoveďou mu bola iba rana vankúšom do afro hlavy, ktorú som mu poslal. "Ty si ozaj šlahnutý," zafrfal a odišiel. "Hej, Gerard, ale je dosť hodín a nechceme snáď, aby nás vyhostili z hotela len kôli našej debilite a IQ húpacieho koníka," poznamenal Mikey a ja som prikývol. Bolo takmer deväť hodín, ani som si neuvedomil, že sme tu s tým mojim pripečeným bratom strávili niečo cez hodinu. Vyšiel som z izby a zamieril som do svojej. Na mobile mi blikali tri nepriaté hovory a ja som presne vedel, od koho. Lyn-Z. Povzdychol som si a zavolal som jej. Telefonovali sme skoro pol hodinu a mňa išlo vykotiť. Mobil som položil na nočný stolík a išiel som do sprchy. Teplá voda ma trochu uvoľnila a potom mi myšlienky zabehli k Frankovi. Obliekol som si trenky a umyl som si zuby, Jaksi som ani hladný nebol, až mi to bolo čudné. Ja a nebyť hladný? Hm, záhada. Padla na mňa únava, prehodil som osušku na radiátor a klesol som do postele. Už mohlo byť niečo po polnoci, keď som začul akýsi zvuk. Niekto bol v izbe. Chcel som zvresknúť, no udržal som sa a čakal som. Postel oťažela čiousi váhou, niekto sa ku mne prikutral pod perinu. Odrazu som zacítil tú známu vôňu sprchového gélu. "Frankie," zašepkal som a on sa ku mne pritisol. Objal som ho okolo pása a vdychoval som tú jeho úžasnú vôňu. Pobozkal som ho do vlhkých vlasov a na krku som cítil jeho dych. Nechcel som ho pustiť, už nikdy. Cítil som sa s ním tak dobre. Pritisol sa ku mne a pritúlil sa ku mne najviac ako len mohol. Nič viac sme nerobili, len sme pri sebe ležali a nakoniec sme zaspali. Keď som sa ráno zobudil, už vedľa mňa nebol. Chápal som to, nechcel predsa, aby nás niekto načapal. A aby sa to nedozvedeli Lyn-Za s Jamiou. Och, tie dve harpye. Išiel som do kúpeľne, vykonal som rannú očistu a potom som sa oblečený pobral dolu na raňajky. Frank sedel pri stole pri okne a čítal noviny. S úsmevom som sa pobral k nemu. "Ránko," pozdravil som a on zdvihol hlavu od novín. "Aj tebe Gee, ako si spal?" opýtal sa s rozžiarenými očami. Odpoveďou mu bol spokojný úsmev, ktorý sa mi zjavil na tvári. "Hmm. Naraňajkujeme sa?" opýtal sa po chvíli a ja som prikývol. Potom prišla čašníčka, celá červená že nás môže obsluhovať. "Ehm, dobré ráno. Čo vám môžem ponúknuť?" "Hm, Frankie?" "Tak dve kávy a ja si dám toasty. Gee?" "Tak aj ja vás poprosím tie toasty." "Samozrejme, hneď to bude." Ako to povedala, zmizla a o necelých desať minút nám kládla na stôl raňajky. "Prajem vám dobrú chuť," povedala s rozžiarenou tvárou a my sme prikývli. Večer nás čakal koncert, celý deň sme skúšali a s Frankom sme nemohli byť ani sekundu sami. Po koncerte som bol tak strašne unavený, že som sa ledva osprchoval a keď som vyšiel z kúpeľne, zložil som sa na postel a v sekunde som zaspal. Na druhý deň sme mali cestovať do Montany. Keď som vstal, bolo pol desiatej a o trištvrte na jednu nám letelo lietadlo. Tak som sa neochotne vyškrabal z postele, obliekol som sa a nešiel som ani na raňajky, hneď som sa začal baliť. Potom mi niekto zaklopal na dvere. "Áno? Je otvorené," povedal som a ani som sa neotočil. Počul som len ako niekto vošiel a potom som zacítil, ako ma čiesi ruky oblapili a tuho objali. Všimol som si potetovanú ruku a teda som sa usmial a on tiež. Pobozkal ma a ja som mu bozk opätoval. "Už si zbalený, že ma tak veselo navštevuješ?" opýtal som sa a on pozrel na veci nahádzané na posteli. "Vidím, že ty ešte nie." Prevrátil som očami. "Hmm, ako vždy." Pohladil som ho po vlasoch a opäť som ho pobozkal. Potom som sa otočil ku kufru a nahádzal som tam veci. Zavrel som ho a hodil na zem a potom som pozrel na Frankieho. Ten sa na mňa usmieval z kresla a potom podišiel ku dverám. Nahodil som sklamaný výraz, že už odchádza, no on sa stále usmieval, pozrel na hodinky a potom zamkol. Bolo len štvrť na jedenásť, mali sme more času. Podišiel ku mne a zhodil ma na posteľ. Potom mi začal vyzliekať tričko a ja som ho nechal. Potom sa zase ozval ten kurevský mobil. "Grr, ja tú kravinu asi rozbijem!" zvreskol som a vytiahol som z vačku mobil. "Lyn? Ahoj. Nie, ešte nie sme v lietadle. Čo? Prekvapenie? Skvelé, teším sa. Áno, no, musím ísť. Áno. Maj sa." Vypol som celý mobil a šmaril som ho do kúta izby. "To bola Lyn-Za?" spýtal sa Frank a pozrel na mňa. "Hej. Vraj má pre mňa nejaké prekvapenie. To som teda zvedavý. Hovorila to s obrovským nadšením." Frank si povzdychol. "Deje sa niečo?" opýtal som sa, keď som zbadal jeho pohľad. "Nie, nie. Teda... Vlastne áno." Posadil sa na okraj postele a plecia mu klesli. "Gee, čo bude až skončí turné? Až prídeme domov? K našim ženám?" pozrel na mňa a v očiach sa mu zračil smútok. Pohladil som ho po nahom chrbte. "Frankie, teraz nemysli na to, čo bude. Ale na to, čo je teraz." Stiahol som ho späť na posteľ a rozopol som mu nohavice a on rozopol tie moje. V bruchu sa mi zrazu objavilo to známe šteklenie, ktoré som cítil iba pri ňom. A už to bolo. Vkĺzol som doňho a bolo to úplne iné, ako s Lyn-Zou. Krajšie, príjemnejšie. Začal som pomaly zrýchľovať, až som nabral také tempo, že sme sa po chvíli obaja spravili. Klesli sme vedľa seba a ja som ho objal. "Frankie milujem ťa. A je mi jedno, čos a bude diať. Záleží mi na tom, čo sa deje tu a teraz. Turné potrvá ešte dva týždne. Máme kopu času." Usmial sa a zafunel mi do ucha. Ešte sme tam chvíľu v objatí ležali, no potom už bolo skoro trištvrte na dvanásť a tak sme sa obliekli. Frank si vzal veci zo svojej izby a skôr ako Bob začal frflať, stáli sme pred hotelom so slnečnými okuliarmi narazenými na očiach a s úsmevom sme čakali na taxík.
Dva týždne ubiehali a turné sa chýlilo ku koncu. Montana, Florida, Washington, Arizona a Texas a domov-New Jersey. S Frankom sme si vychutnávali každučkú sekundu, ktorú sme spolu mohli stráviť. A potom prišiel deň, kedy sme mali nastúpiť do lietadla a vyraziť domov. S Frankom sme sedeli vedľa seba a kým on spal na mojom pleci s otvorenými ústami a pochrapkával, ja som sa díval von oknom. Až teraz som začal premýšľať o tom, čo sa bude diať ďalej. Budeme to tajiť? Vyjdeme s tým na verejnosť? Po chvíľke premýšľania som aj ja podľahol spánku. Zobudil som sa až keď sme pristávali. Na letisku už na nás čakali taxíky. V jednom sme šli ja, Frankie a Mikey a v druhom išli Bob s Rayom. Predtým ako sme nastúpili, sme sa s nimi rozlúčili a nakoniec taxík vyrazil. Zase mi zazvonil telefón. "Haló? Áno Lyn, už sme v Jersey. V taxíku. Čo? Hej, je tu aj Frank. No dobre. Tak zatiaľ." Frank sa na mňa zadíval. "Čo chcela so mnou?" "Ja neviem, že máš dojsť aj s Jamiou na večeru." "A načo?" opýtal sa nechápavo, no ja som len mykol plecami. "A čo ja viem? Tak dojdite a uvidíme." Zastavili sme pred Frankovým domom. "Okej, tak o siedmej u nás, dobre?" "Fajn. Tak zatiaľ Gee. Maj sa Mikey." "Aj ty Frank. A pozdrav Jam." Všimol som si ten nanútený Frankov úsmev, keď prikyvoval. Potom sme zaviezli domov Mikeyho a nakoniec som sa dostal domov aj ja. Vytiahol som z kufra veci, zaplatil som taxikárovi a pobral som sa ku dverám. Odomkol som a vošiel som dnu. "Lyn? Som doma!" zakričal som a potom sa jej hlava zjavila v obývačkových dverách. "Miláčik? Ahoj! Prídu teda Frank s Jamiou?" "Áno, prídu. O siedmej sú tu." "Skvelé." Podišla ku mne a pobozkala ma. Objal som ju a potom som si išiel vybaliť veci. Zvalil som sa na posteľ a na dve hodinky som zaspal. Keď som sa zobudil, bolo tesne pred siedmou. Zbehol som dolu a Lyn-Z som našiel v kuchyni. Kládla na linku misy s jedlom a pohmkávala si pri tom pesničku. A potom sa rozdrnčal zvonček. "Otvorím," povedal som a išiel som ku dverám. "Ahoj Gerard," pozdravila ma Jamia s úsmevom a vošla dnu. Za ňou sa zjavil Frankie s úsmevom na perách. "Ahoj Gerard," pozdravil a ja som úsmev opätoval. "Ahoj Frank." Zavrel som dvere a vtedy sa zjavila Lyn-Z. "Ahojte!" pozdravila s úsmevom a objala Jamiu. "Večera je hotová, môžeme jesť," povedala a tak sme sa pobrali do jedálne. Lyn doniesla misy s jedlom a pustili sme sa do večere. "A ozaj, aké prekvapenie to pre mňa máš?" opýtal som sa, keď som bral zo stola prázdne taniere a kládol som ich na linku. Lyn-Z sa usmiala a v očiach jej žiarili iskričky. Oou. Toto neni dobré. S Frankom sme na seba nervózne pozreli a potom Lyn spustila. "Chcela som, aby boli pri tom aj najlepší priatelia nás obidvoch." Obrátila sa ku mne a ja som sa na ňu s očakávaním díval. Rovnako aj Frank a Jamia. "Gee, som tehotná." Prásk. Toto bola asi najväčšia rana, akú som kedy dostal. "Wau! Lyn! Ale to je úžasné!" skrékla Jamia a vrhla sa na ňu, aby ju objala. Ja som len civel ako debil a Frank to isté. "Gerard? A ty nič nepovieš?" spýtala sa po chvíli Jamia. Konečne som sa prebral z toho šoku. "J-ja... To je skvelá správa Lyn," vyjachtal som nakoniec. Frank na mňa nenávistne pozrel. "Gratulujem Lyn-Z," povedal po chvíli a ja som ju objal a pobozkal. "A v kolkátom si mesiaci?" opýtala sa Jamia a potom išli do obývačky kecať o tom. "V treťom," počul som ju ešte povedať. Zaboril som si hlavu do dlaní. Počul som, ako Frank vstal a potom už len buchnutie vchodových dverí. Ten večer bol pre mňa totálnou katastrofou. Večer som si ľahol až keď Lyn zaspala. Nevedel som poriadne zaspať, stále som myslel na Franka. Do riti, do riti! Opakoval som si stále znova. Vyzerala tak šťastne. Nakoniec sa mi podarilo zaspať, no bolo už po pol tretej. Nasledujúce dva dni som sa snažil predstierať, že som z tej novinky úplne namäkko. No v piatok ráno som vstal dosť skoro, Lyn ešte spala. Obliekol som sa a umyl som si tvár, bol som nevyspatý a nechutne unavený. Nasadol som do auta a namieril som si to ku Frankovi. Tri razy som zazvonil. Otvoril mi rozospatý Frank, bol ale v džínsoch a tričku. "Čo je? Čo chceš?" opýtal sa namrzene. "Frank musíme sa porozprávať." "Gerard, je sedem ráno. Hrabe ti?" "Frank je to súrne. Prosím." Prevrátil očami, no obul sa a vyšiel von. Prešli sme na druhú stranu cesty. Tam som sa postavil oproti nemu a hruď mi odporne zvieralo. "Vieš, premýšľal som nad všetkým a..." "Je mi to jasné, s nami je koniec. Hej, chápem to. Len to si chcel?" opýtal sa a bol naštvaný. "Frankie prosím nerob to ešte ťažšie ako to je!" Do očí sa mi nahrnuli slzy. "Ja to tak nechcem, ale inak sa to nedá. Lyn je tehotná, budem mať dieťa, chápeš? A čo potom? Ako to môžme tajiť ďalej?" pozrel som naňho, v jeho očiach sa odrážala obrovská bolesť. Po tvári sa mu skotúľala slza. A mne tiež. "Je to pre mňa strašne ťažké, stáť tu a rozprávať ti to. Ale inak to nejde. Je mi to ľúto Frank." "Gerard, bolí ma to. Ja... Ja nechcem... Nemôžem bez teba žiť!" "Hej, ja tu budem pre teba stále. Ale už iba ako kamarát. Najlepší kamarát. Aj mňa to veľmi bolí. Možno je to chyba, ale teraz je to správne. Neviem, čo by bolo, keby sa to prevalilo." Objal som ho a on ma tuho stisol. "Budem tvojim najlepším priateľom do smrti a ty budeš mojim. Nikdy nezabudnem na tie nádherné chvíle, ktoré sme spolu zažili Frankie." Odtiahol sa a pozrel na mňa. "Gee..." "Musím ísť Frankie." So slzami som sa pohol k autu. "Odpusť mi to Frankie, prosím. Milujem ťa, navždy." Pozrel som na jeho ubolenú a uplakanú tvár a nasadol som do auta. "Aj ja ťa milujem Gee. Navždy ťa budem milovať. A odpúšťam ti," povedal a vtedy som zabuchol dvere. Cez slzy som sa pokúsil o úsmev. Zdvihol ruku a jemne mi zamával. Otočil som kľúčom a auto sa pohlo. V hlave sa mi začali premietať všetky naše zážitky, od týách dobrých aj po tie horšie. Zastavil som pred domom a hlavu som si tresol o volant. Plakal som ešte viac. Bolo to kruté, prečo sa to muselo stať? "Prečo to muselo takto dopadnúť? Prečo musím mať ja taký skurvený život? Prečo sa moje šťastie musí vždy rozsypať na kúsky? No tak prečo kurva? PREČO??????"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Klikni

*klik*

Komentáře

1 Andrejka Andrejka | Web | 22. března 2009 v 10:41 | Reagovat

okay ja tebe taky :).

2 ChemicalBarbie-Tvoja úchylná Frankáčka..A tvoja láska najväčšia (samo až po srne a Geem) xD ChemicalBarbie-Tvoja úchylná Frankáčka..A tvoja láska najväčšia (samo až po srne a Geem) xD | Web | 23. března 2009 v 19:46 | Reagovat

ÁÁCh zozačiatku také zlatéeéé. a miléé. Lení toto je fakt smutné.. :(( A predstav si že toaj je pravda, nie tak celkom ale možno niečo mali, len sa dohodli jak Lyn (omylom) otehotnela, že už budú len naj kamoši a nič viac a žiadne Frerardy.. :(((

totálne smutné ale kráásne je to moja vydarilo sa ti to, mne sa hlavne páči tá časť že //Dva týždne ubiehali a turné sa chýlilo ku koncu. Montana, Florida, Washington, Arizona a Texas a domov-New Jersey. S Frankom sme si vychutnávali každučkú sekundu, ktorú sme spolu mohli stráviť.// ten úsek, awwwww... :) Možno to tak bolo aj naozaj, teda ja aspoň tomu verím.. Možno aj teraz ke´d nahr´vajú tak niečo tajné sa v nich zobúdza! :D:D hehe, určite vieš čo tym myslím.. :) :D

3 Lenusqa Lenusqa | E-mail | Web | 24. března 2009 v 21:49 | Reagovat

hmm tak dakujem milacik moj najvacsi:) no ten usek,aj mne sa to lubi celkom v poho je to,ako smutne,na to som expert:D tak ale co uz no pravdepodobne z toho daco pravda bola...jasne ze vieeeem:))

4 American Idiot(xoxo) American Idiot(xoxo) | Web | 26. března 2009 v 14:16 | Reagovat

za 1.=>díky moc za pochvalu

za 2.=>tohle je vážně uzasne.Ne fakt jako.....

Ten zacatek ten Mikey...to sem mela vytlem jak svina...ale hned jak volala Lyn,že ma prekvapeni,mi bylo jasny ze je v tom,protože já pisu neco podobnyho s podobnym koncem(temer stejnym dalo by se rict) ale napadlo me to uz zasrane dávno...

ale tohle...bylo to take smutné........jo jo smutny story mam rada...

ale tohle bylo hodne realny...hodne,hodne realny...tohle se proste mohlo stát a ja myslim,že se to stává..

Tohle je zasraná ironie světa a osudu

btw:smekám,úžasná jednorázovka(ale to už sem řikala :D)

5 American Idiot(xoxo) American Idiot(xoxo) | Web | 26. března 2009 v 20:40 | Reagovat

jasne,ze radi spratelime :)

6 Susana Susana | Web | 27. března 2009 v 17:44 | Reagovat

ježíš to je užasne

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama